Ako vôbec v bežnom zhone zistíme, že nám chýba mentálna energia, a nepletieme si to len s obyčajnou fyzickou únavou či nevyspatím?
Mnohí ľudia si myslia, že sú unavení. V skutočnosti sú však mentálne preťažení. Fyzická únava sa väčšinou zlepší oddychom alebo kvalitným spánkom. Mentálna únava je iná. Prejavuje sa tým, že sa neviete sústrediť, robíte jednoduché chyby, strácate motiváciu, všetko vás rozptyľuje a aj malé rozhodnutia vám pripadajú vyčerpávajúce. Jednoduchá otázka znie: „Keby som sa teraz na hodinu vyspal, mal by som chuť tvoriť a robiť veci, ktoré ma bavia?“ Ak odpoveď znie nie, problém pravdepodobne nie je v tele, ale v hlave.
Pravdou je, že najčastejšie si energiu kradneme my sami. Ktoré úplne bežné, nenápadné každodenné zlozvyky nás stoja najviac síl bez toho, aby sme si to vôbec uvedomovali?
Najväčšími zlodejmi energie nie sú veľké životné krízy. Sú to malé rozhodnutia, ktoré robíme každý deň. Najčastejšie je to neustále kontrolovanie mobilu, multitasking, porovnávanie sa s ostatnými, odkladanie dôležitých úloh, preplnený kalendár či snaha vyhovieť každému. Mozog pritom nespotrebúva energiu len pri práci. Obrovské množstvo energie míňa aj pri neustálom prepínaní pozornosti. Čím viac otvorených okien máme v hlave, tým menej energie nám zostáva na to podstatné.
Navyše žijeme v dobe neustálych notifikácií a multitaskingu. Je schopnosť robiť tri veci naraz skutočne výhodou?
Multitasking je jeden z najväčších mýtov produktivity. Mozog totiž v skutočnosti nerobí viac vecí naraz. Len veľmi rýchlo prepína medzi jednotlivými úlohami. Každé takéto prepnutie však stojí energiu, čas aj pozornosť. Výsledkom je viac chýb, vyšší stres a pocit, že sme celý deň niečo robili, ale nič poriadne nedokončili. Najvýkonnejší ľudia sa nesnažia robiť viac vecí naraz. Naopak, chránia svoju pozornosť a robia jednu dôležitú vec naplno.
A čo scrollovanie na sociálnych sieťach? Prečo po telefóne siahame práve vtedy, keď sme najviac unavení, hoci vieme, že nás to vyčerpá ešte viac?
Keď sme unavení, nehľadáme informácie. Hľadáme úľavu. Sociálne siete fungujú ako rýchla dávka dopamínu. Na chvíľu nám dajú pocit oddychu, ale mozog spracúva obrovské množstvo podnetov. Preto sa po 20 minútach scrollovania cítime často ešte vyčerpanejší ako predtým. Najlepšie funguje neviesť boj so silou vôle, ale zmeniť prostredie. Odložiť telefón mimo dosahu, vypnúť notifikácie alebo si vytvoriť jednoduché pravidlo, že prvých 30 minút po zobudení a posledných 30 minút pred spaním zostáva mobil bokom.
Často nás najviac vyčerpáva náš vlastný mozog – neustále analyzovanie situácií, tzv. overthinking. Máte nejakú techniku, ako to zmierniť?
Overthinking nevyriešime ďalším premýšľaním. Keď si všimnete, že sa točíte v jednom kruhu, položte si jednoduchú otázku: „Je toto problém, ktorý môžem vyriešiť teraz?“ Ak áno, urobte jeden konkrétny krok. Ak nie, vedome sa vráťte do prítomnosti. Pomáha napríklad päť pomalých hlbokých nádychov a výdychov alebo krátka prechádzka bez mobilu.
A prečo vôbec nadmerne analyzujeme a vytvárame si v hlave práve tie najhoršie scenáre?
Je to evolučný mechanizmus. Mozog bol tisíce rokov nastavený tak, aby si všímal predovšetkým hrozby. Kedysi nám to zachraňovalo život. Dnes nás však ten istý mechanizmus často zahlcuje katastrofickými scenármi, ktoré sa nikdy nestanú.
Množstvo energie strácame aj tým, že nevieme povedať „nie“ a snažíme sa všetkým naokolo vyhovieť...
Mnohí ľudia sa neboja povedať nie. Boja sa, že po tomto slove prestanú byť prijatí. Od detstva sa učíme byť dobrí, ústretoví a nevyvolávať konflikty. Lenže každé áno, ktoré poviete proti sebe, je zároveň nie vlastnému zdraviu, pokoju alebo času. Zdravé hranice nie sú prejavom sebectva. Sú prejavom sebaúcty.
