Do seriálu Miša v Košiciach sa dostala cez online hereckú databázu a spočiatku vôbec nečakala, že hlavnú úlohu získa. Mladá herečka Pavlína Púpalová (23), ktorá žije a študuje v Prahe, mám porozprávala o svojej prvej veľkej televíznej skúsenosti, začiatkoch na pľaci a aj o tom, ako zvládala intímnejšie scény.
Na úvod, keďže ťa televízni diváci ani my nepoznáme, sa nám trochu predstav. Ako si sa vlastne dostala k hlavnej úlohe v seriáli Miša v Košiciach?
Oslovili ma cez jednu online hereckú databázu, čisto podľa výzoru. Typovo som im asi nejako sadla. V tom čase som vôbec nemala kontext, nevedela som, o čo ide ani do čoho vlastne idem. Vedela som iba to, že je to seriál pre JOJku a že pracovný názov je Miša v Košiciach. Brala som to ako ďalšiu príležitosť a hovorila som si, že minimálne ma budú poznať.
A napokon to vyšlo. Čakala si, že by si túto úlohu mohla dostať?
Vôbec som nerátala s tým, že to vyjde, pretože ma tu nikto nepoznal. V podstate som sa tu zjavila z ničoho nič. Na základe self-tapu (videoukážky), ktorý som natočila ešte na diaľku z Prahy, ma potom pozvali na kamerové skúšky do najužšieho kola. A napokon to vyšlo!
Dlhšie však žiješ v Prahe. Ako dlho je už tvojím domovom?
Momentálne žijem v Prahe už štyri roky. Pôvodne som tam prišla za štúdiom. Potom som mala rok pauzu a teraz opäť študujem, hoci už nie herectvo. Zároveň pracujem v divadle.
Čomu sa momentálne venuješ v rámci štúdia?
Študujem humanitné odbory. Odbor sa volá Štúdium humanitnej vzdelanosti.
Neuvažovala si nad pokračovaním v hereckom štúdiu napríklad na FAMU, DAMU alebo inej umeleckej škole?
Pôvodne som plánovala ísť hneď po maturite, po skončení konzervatória v Banskej Bystrici, na JAMU. Mojím snom bolo dostať sa do Brna. Nevyšlo mi to, a tak som si povedala, že nezostanem na jednom mieste. Niežeby mi bolo v Bystrici zle, to vôbec nie, ale chcela som zmenu.
Bolo herectvo tvojím snom odmalička, alebo si si k nemu našla cestu až neskôr?
Vždy! Hoci ako dieťa som chcela byť asi všetkým, čo ti napadne. Vystriedala som naozaj všetky povolania, ktoré som vtedy poznala. Potom som sa zoznámila s herectvom a uvedomila som si, že keď je človek herec, môže vlastne robiť všetky tie povolania, o ktorých predtým sníval – a možno aj oveľa viac.
Miša v Košiciach je tvoja prvá veľká televízna úloha, skúsenosti však máš aj z muzikálov v Česku. V čom je pre teba práca pred kamerou iná ako na divadelnom javisku?
V niečom možno áno, ale skôr by som povedala, že sa to nedá úplne porovnávať. Spoločným základom je, samozrejme, herecká práca a práca na postave, ale vnímam tam veľký rozdiel. Keď človek hrá v divadle, okamžite dostáva odozvu od divákov. Pred kamerou je to iné. Jediná okamžitá spätná väzba prichádza od režiséra. Človek sa musí spoliehať na jeho spätnú väzbu a na jeho vkus, musí veriť, že režisér vie, čo robí. Pre mňa to bola veľmi zaujímavá skúsenosť, a zároveň moja prvá veľká televízna herecká rola.
Keď si sa dozvedela, že si získala hlavnú úlohu, prevládalo nadšenie alebo skôr obavy z veľkej zodpovednosti?
Asi oboje naraz. Na jednej strane som bola nadšená – super, idem do televízie, ideme nakrúcať! V tej chvíli som mala pocit, akoby som vyhrala v lotérii. Bolo to ešte lepšie, ako som si to vysnívala. Zároveň však potom prišiel moment, keď som si uvedomila: Počkať, toto nie je len tak. Idem hrať hlavnú postavu v seriáli, ktorý má 16 dielov. Vtedy prišla aj trocha paniky. Mala som teda veľmi zmiešané pocity.
