Pandémia či vojna. Obe tieto udalosti v nás vzbudzujú obavy o zdravie a budúcnosť nás a našich blízkych. Psychologička Petra Arslan Šinková tvrdí, že každý túto situáciu prežíva inak. Mnoho ľudí pociťuje úzkosť, s ktorou sa vyrovnáva napríklad popieraním reality, ostrým vystupovaním alebo agresivitou a osočovaním. „Ľudia sú vyčerpaní a unavení z negatívnych správ, ktoré na nich striehnu na každom kroku,“ hovorí odborníčka a dodáva, že je to úplne normálne: „Po pandémii sme očakávali najmä úľavu a koniec stresu. Situácia je však znovu napätá, čo sa odzrkadlilo aj na našom psychickom stave, ktorý sa zvýšil o pocit z neistoty či nebezpečia."
Aj keď to závisí najmä od odolnosti každého z nás, ženy majú podľa jej slov omnoho väčší predpoklad zažívať úzkosť spôsobenú vojnovými správami. „Poznáme to aj z histórie. Matky, ktoré sa obávajú o svojich synov, o svoje deti. Ženy charakterizuje viac emočné prežívanie, muži častejšie vedia byť racionálnejší,“ vysvetľuje psychologička a upozorňuje, že je dôležité vedieť, ako so svojimi obavami pracovať a nie je to vôbec nič zložité. Prezradíme vám, čo robiť, keď vás prepadne stav úzkosti.
Myslite na prítomnosť, nie na budúcnosť
Stav úzkosti nie je pre nikoho príjemná záležitosť. Máte problém normálne fungovať aj pri bežných činnostiach, neviete zastaviť plač či návaly emócií. Psychologička však tvrdí, že by ste sa nemali snažiť zastavovať tieto emócie. Keď sa vám chce plakať, vyplačte sa a dostaňte svoje pocity von. „Ak robíte nejakú činnosť, ale potrebujete čas pre seba, doprajte si ho. Choďte si zabehať alebo na prechádzku," menuje Petra Arslan Šinková.
Môže sa však stať, že pri záchvatoch paniky a úzkosti vám nič z toho nepomáha. V tom prípade by ste sa podľa odborníčky mali zamerať na prítomnosť: „Zamerajte sa na prežívanie tu a teraz. Nemyslite ďaleko do budúcnosti. Najväčšie obavy máme z toho, čo bude alebo čo by sa mohlo stať. Preto je potrebné zamerať sa na prítomný okamih - teraz som v bezpečí.“
Cvičenia, ktoré vám pomôžu sa uvoľniť
Metód na sprítomnenie je niekoľko. Aby ste sa mohli zamerať len na prítomnosť a nie budúcnosť, musíte odviesť svoje myšlienky od záchvatu paniky. Prvou pomocou môže byť aj dychové cvičenie, pri ktorom si predlžujete čas výdychu a nádychu. Nadýchnite sa zhlboka na 7 sekúnd, potom na 4 sekundy dych zadržte a vydychujte opäť po dobu 7 sekúnd. Vďaka tomuto cvičeniu sa budete cítiť uvoľnenejšie a menej pod tlakom.
Podľa psychologičky existuje veľké množstvo stabilizačných techník, ale každému vyhovuje niečo iné. „V okolí si nájdite päť vecí, ktoré vidíte. Štyri, ktoré cítite hmatom. Tri, ktoré počujete. Dve, ktoré môžete cítiť čuchom a jednu chuť, ktorú si môžete v danom momente uvedomiť,“ radí ďalšiu metódu Petra Arslan Šinková.
Nezabúdajte ani na rozhovory. Predovšetkým by ste mali v takýchto nepríjemných chvíľach požiadať blízkych o vypočutie a pomoc. Takisto môžete skúsiť nájsť niečo, čo vás upokojuje a pomáha ako napríklad prechádzka v prírode, čítanie knihy alebo cvičenie. „Nájdite si na seba čas a doprajte si každý deň maličkosti, ktoré vám urobia radosť,“ hovorí odborníčka, ktorá však upozorňuje na to, že ak prestanete mať kontrolu nad svojimi emóciami, mali by ste okamžite vyhľadať odbornú pomoc.
Ako vedieť, kedy je to naozaj vážne?
Nebojte sa vyhľadať odbornú pomoc, ak cítite, že váš strach prerastá v úzkosť, ktorá vás obmedzuje v bežnom fungovaní. Psychologička upozorňuje na niektoré z hlavných symptómov vážnejšej psychickej nestability, ktorá sa prejavuje „ak máte problémy so spánkom, s chuťou do jedla, keď vám prestáva robiť radosť to, čo vás bavilo. Ale aj pri výrazných emočných výkyvoch a zmene nálad. Keď cítite, že nemáte situáciu pod kontrolou, ľahko sa rozrušíte, rozplačete alebo sa nahneváte.“ Predovšetkým zdôrazňuje to, že vyhľadať odbornú pomoc nie je hanba. Dôležité je, aby ste v takýchto chvíľach vypli sociálne siete a prestali sledovať správy. Veľa tragických informácii, fotografií či videí môže totiž váš stav ešte zhoršiť.