KÚPIŤ MAČKU VO VRECI
Za „mačku vo vreci“ označujeme čokoľvek, čo si pred kúpou nemáme možnosť prezrieť. Predtým bol význam tohto porekadla doslovný. Na stredovekých trhoch, kde sa okrem iného bežne predávali živé zvieratá na mäso, sa dal totiž zaobstarať zajac, predávaný vo vreci aby neušiel. Pravidelne sa tam tiež našiel nejaký predajca - podvodník, ktorý do vreca zavrel mačku a vydával ju za zajaca. Dôverčivý kupec sa domnieval, že si domov odnáša zajaca na pečienku, lenže po otvorení naň z vreca vyskočila obyčajná mačka.
KUJÓN
Ide o označenie pre šibala, ale veľmi šibalský pôvod nemá. Kujóna môžeme sledovať až k zdroju - latinskému slovu cōleōne (kastrát), odvodenému od cōleus (miešok).
HOCHŠTAPLER
Človek, ktorý sa snaží vytvoriť falošný dojem o svojich schopnostiach, alebo pozícii. Pôvodne ide o zloženinu z nemeckého „hoch“ (vysoký) a jidiš „stapeln“ (žobrať). Teda uhladený podvodník vyššej kategórie.
BLBÝ AKO PUČTOK
Pučtok vychádza z nemeckého Putzstock, čo je zloženina slov tozputzen (čistiť) a Stock (tyč). Po slovensky je to vyterák a slúži na čistenie hlavní pušiek. Ako presne súvisí s hlúposťou, nevieme určite; snáď tak, že to nie je práve sofistikovaný nástroj.
LOVE
Čo dnes vládne svetu? Love! Nie, nejde o anglický výraz pre lásku, ale o peniaze, čo je slovo pochádzajúce z rómčiny. Tak nech sa vás drží love aj love!
MARIÁŠ
Od 19. storočia obľúbená krčmová kartová hra má pôvod v náboženských rituáloch. Názov mariáš totiž získala z francúzskeho slova „mariage“ označujúceho manželstvo. Jednoducho kvôli tomu, že v pôvodných sadách kariet bola namiesto horníka (inak aj chlapca) vyobrazená dáma. Takzvaná „hláška“ – teda partnerská dvojica kráľa a dámy (teraz horníka) – má v hre zvláštnu hodnotu.
NEMAŤ ANI ŠAJN
V slovenčine to znamená „nemať vôbec potuchy, o čom je reč“. Šajn je ale iba prepis nemeckého slova schein (svetlo). Takže keď v nejakom probléme tápete (nemáte ani šajn), je dobré nájsť niekoho, kto vám vec osvetlí, teda vrhne na ňu svetlo.
ŽALÚZIA
Výraz pre okenné rolety je zaujímavý úkaz posúvania významu nielen slov, ale aj vnímania konkrétnej veci v rôznych kultúrach a jazykoch. Grécky výraz zélos (horlivosť, žiarlivosť, závisť) prijala taliančina (gelosia) a francúzština (jalousie) pre žiarlivosť, ale v 16. storočí ju oba jazyky použili aj na nepriehľadnú zástenu v okne, ktorá chránila pred nechcenými pohľadmi zvonku, teda aj pred žiarlivosťou.
PIŠTOĽ
Medzinárodne používané slovo (po nemecky Pistole, taliansky pistola, francúzsky pistolet, anglicky pistol…) má tuzemský prapôvod. Píšťala, tak husiti v stredoveku pomenovávali tenkú ručnú palnú zbraň. Názov získala pravdepodobne kvôli jasne znejúcemu zvuku (pískaniu), a snáď aj preto, že prvé úzke palné zbrane pripomínali hudobný nástroj píšťalu. Avšak samotné slovo pískanie pochádza opäť z nemeckého fistel a pôvodne z latinského fistula.