Avšak pozor, ak s ňou chcete hovoriť o diétach, ste na zlej adrese. Ona totiž rozpráva o trvalej zmene životného štýlu. „Prestaňme diétovať a naučme sa jesť,“ hovorí.
A my sa pýtame aj za vás, ako na to..
Pri „googlení“ informácií o vašom programe či knihách sa často objavuje slovné spojenie ”ľahké chudnutie“. Znie to veľmi príťažlivo, ale je chudnutie skutočne ľahká záležitosť?
Áno. Je to ľahké, ak človek vie, čo chce a ak prijme zodpovednosť za stav, v ktorom sa práve nachádza. Potom je to už jednoduché. Dodržať istý čas isté princípy, kým nenastane bod zlomu (smiech). Bod zlomu znamená, že vidíte a cítite zmeny, ktoré ste dosiahli, a už vám ani nenapadne vrátiť sa k starému spôsobu stravovania. Môj známy má jedno porekadlo: „Zajac beží do lesa iba do jeho polovice, potom už beží von z lesa.“ Po dosiahnutí bodu zlomu vlastne vybehnete z lesa na „slnkom zaliatu lúku“ s vysnívanou postavou a zdravím, ak sa nestratíte v chaose diét a zaručených prípravkov na chudnutie. Veď práve, v dnešnej dobe internetu sme zavalení množstvom informácií o výžive a občas to vyzerá tak, že desať odborníkov = desať názorov.
Ako sa v tom máme vyznať?
Zamerajte sa na referencie ľudí.Ale nie ľudí, ktorí očakávajú výsledok najradšej už „včera“, alebo po krátkom čase. Sledujte výsledky ľudí,ktorí zmenili svoje stravovacie návyky a už pri nich aj ostali, pretože sa cítia dobre a aj tak vyzerajú.
Nie je pre človeka potrebné počúvať viac to, čo mu ” našepkáva“ vlastné telo? Alebo dnes už naše otupené inštinkty nefungujú tak ako kedysi?
Myslíte to našepkávanie „daj si kúsok čokolády“? (Smiech) Žiaľ, naše nezdravé zdedené a získané stravovacie návyky, hlavne v posledných dvoch-troch desaťročiach, konzumácia rýchleho občerstvenia, priemysel nespracovanej potravy a veľkého množstva cukru, už nedovolia telu rozpoznať to správne „navádzanie“. Je potrebné najprv dokonale vyčistiť celý organizmus a potom postupne zaradiť vhodné potraviny, ktoré by telu energiu a vitalitu dodávali, a nie ju odoberali.Je to ako s veľkým upratovaním.Najprv musíme povynášať nábytok,poriadne vygruntovať a následne nanovo zariadiť byt... A tak ako sa nie každému páči rovnaký štýl, aj naše telo potrebuje iný zdroj energie.
Ak by sme žili zhruba pred 50 rokmi – platili by vaše rady rovnako ako dnes? Alebo sa v porovnaní s našimi mamami a babkami v našom stravovaní niečo zásadne zmenilo?
Spomínam si, že kedysi nebolo toľko žien, mladých žien a detí s nadváhou, ako je to teraz. Samozrejme, je to spojené aj s istým druhom pohodlnosti, na nákupy chodievame autom už pomaly do vedľajšej ulice, ale nie je to len o nižšom energetickom výdaji. Je to o tom, čo konzumujeme. Nadváha sa vytvára z potravín, ktoré nevieme stráviť. Či už kvôli množstvu, alebo nesprávnej voľbe. Telá ľudí trpiacich nadváhou sú plné prázdnej energie. Chvíľu sledujte ľudí v nákupných centrách. Kupujú produkty vo veľkom objeme, ktoré však nemajú žiadnu nutričnú hodnotu. No zato obsahujú veľa cukru a tuku, a čo je podstatné – chutia chuťovým bunkám. Konzumácia takýchto „prázdnych“ výrobkov spôsobí podvýživu. Napriek vysokej hmotnosti telo trpí nedostatkom vitamínov či minerálov.
Čo ste obľubovali ako dieťa, pokiaľ ide o jedlo?
Mäso! A vynikajúcu babkinu polievku z domácej sliepky.
Prečo ste sa rozhodli pre zásadnú úpravu stravovacích návykov? Boli za tým vlastné zdravotné problémy?
Áno. Boli to zdravotné problémy s prognózou, že inak ako s liekmi to už nezvládnem. Zvládla som to a zvládam už takmer 19 rokov. Moje zdravie bolo výsledkom rozhodnutí, ktoré som dovtedy robila. Prijala som zodpovednosť a vedela som, že je najvyšší čas urobiť zmenu. Pri takej silnej motivácii, ako je kvalita zdravia, som ani neriešila, či je to pre mňa ťažké, alebo ľahké. Jednoducho som vedela, že ak sa chcem vymotať z bludného kruhu, je najvyšší čas na trvalú zmenu.
Stretli ste sa doma hneď s pochopením, alebo ste museli ”zdravý životný štýl“ medzi svojich najbližších namáhavo preboxovať?
Spočiatku som mala tieto sklony. No teraz už nikdy nikoho do ničoho nenútim. Každý by mal prevziať zodpovednosť za stav, v akom je. Lebo: „Kto je ten, čo je zodpovedný za to, ako vyzerám a ako sa cítim?“
Hlavné zásady, ktorých sa podľa vás treba držať, je stravovanie podľa krvných skupín a delená strava – teda oddelený príjem bielkovín a sacharidov?
Áno. Presne toto odporúčam. O delenej strave hovoril už Hippokrates, ktorý vravel, že ak sa chceme
dožiť vysokého veku, nemali by sme v rámci jedného pokrmu miešať živočíšne bielkoviny a sacharidy. A áno, zameriavam sa na krvné skupiny, aj keď veľa odborníkov sa na toto pozerá „cez prsty“. Ale výsledky ľudí, ktorí pochopili princíp môjho stravovania a už na ňom nejaký ten rok fungujú, hovoria o inom. Zbavili sa kíl navyše a postupne znižujú aj dávky liekov. Škoda, že nie je ochota zo strany inštitúcií, ktoré sa zaoberajú účinkom stravy na naše zdravie, odsledovať aj túto moju teóriu. Mám veľa čitateľov mojich kníh, ktorí opisujú zlepšenie chronických zdravotných problémov už po relatívne krátkom čase, a to nehovorím o zlepšení takých civilizačných a idiopatických chorôb, akými sú cukrovka, problémy s cholesterolom či alergie, alebo čím ďalej, tým častejší problém s otehotnením.
Niektoré ženy sa boja pri úprave stravy jesť pravidelne a v dostatočnom množstve, myslia si, že pomáha jedine jesť málo alebo vôbec.
Pre každého platí niečo iné. Nedá sa to paušalizovať. Budem sa opakovať, ale kým sa opäť nevrátime
k domácej príprave stravy, kým nezačneme konzumovať potraviny prevažne z prvotných zdrojov, a nie polotovarov, kým si nenájdeme čas na prípravu a na výber vhodných
potravín, stále budeme žiť v strachu z jedla.
Váš 28-dňový harmonizačný program – o čom vlastne je a čo robiť potom? Môžeme sa po ňom vrátiť k starým zvykom?
Žiaľ, veľa žien pozná iba dvadsaťosmičku. A aj keď ju medzi sebou označujú ako „detox“, je to vlastne iba iný názov pre diétu. Nemá význam držať krátkodobý detox či diétu, ak sa po jej skončení ľudia vrátia k predchádzajúcim stravovacím návykom. V knihe píšem, že 28 dní je premostenie od bežného stravovania (ktorého dôsledky vidíme na stave našej populácie) k individuálnemu stravovaniu. A logicky, ak sa vrátia k predchádzajúcemu stravovaniu, skôr či neskôr nastanú tie isté problémy, ktoré riešia prechodnou zmenou stravovania.
Sledujete na Slovákoch v oblasti zdravej výživy posun k lepšiemu? Správame sa k sebe – svojmu zdraviu a telu – múdrejšie a ohľaduplnejšie?
Mám radosť z mladých mamičiek, ktoré chápu, že odovzdaním zdedených stravovacích návykov svojich mám spôsobujú svojim potomkom tie isté problémy, ktorými prechádzali ony. Sú uvedomelé. Hľadajú farmárov a zaujímajú sa o pôvod produktov. O to, z akej pôdy vyrástli. Viac diskutujú o návrate k organickému hnojivu pri ošetrovaní a pestovaní zeleniny a ovocia. Zaujímavé je, že o zmenu stravovacích návykov sa zaujímajú čím ďalej, tým viac i muži. Aktuálne pripravujeme kurzy varenia aj pre nich. Horšie to je s dámami, ktoré svoje návyky už veľmi meniť nechcú. Stále hľadajú, čo by zjedli, aby nepribrali, a stále je to len čoraz horšie s tým, čo to spôsobí ich kondícii, zdraviu a konfekčnej veľkosti.
Aké najčastejšie chyby teda robíme v stravovaní?
Nesústredíme sa na seba, ale na módne trendy. Na prvom mieste u nás nie je náš pocit, ale to, aký dojem vytvoríme na okolie. Sme ochotní investovať veľké množstvo finančných prostriedkov na to, aby sme sa páčili okoliu namiesto toho, aby sme dosiahli spokojnosť sami so sebou. Takže sa trápime hladovaním pri diétach, aby sme to potom kompenzovali vyjedaním chladničiek, výčitkami a stresom s prípravou na ďalšiu diétu. Takýmto „dietovacím“ životným štýlom však dosiahneme presný opak toho, čo chceme. A, samozrejme, najväčšou chybou je nedostatočný pitný režim. Napriek tomu, že všade zdôrazňujem, aké dôležité je preplachovanie organizmu a tkanív, ženy toto ignorujú.
Vegetarián, vegán, raw, paleo, vitarián – čo hovoríte na tieto dlhodobo pestované životné štýly? Sú v poriadku?
Rozhodnutie ľudí hodnotiť nemôžem. Ak im vyhovujú uvedené životné štýly, sú s nimi spokojní, majú dostatok energie, je to výhradne ich voľba. Poznám veľa ľudí, ktorí sa takto stravujú a keďže vedia, ako si vytvárať plnohodnotný jedálniček aj z rastlinných bielkovín, tak aj prosperujú. Ale, žiaľ, píše mi veľa žien, ktoré sú „vegetariánky“ konzumujúce múčne jedlá, parené buchty a nechápu, prečo majú zdravotné a estetické problémy, keď nekonzumujú to „zlé“ mäso.
Rodičia s nadváhou majú deti s nadváhou. Ako zabrániť tomu, aby sa v rodine nesprávne návyky prenášali z generácie na generáciu?
Jednoducho. Trvalou zmenou doterajších návykov. Nededíme nadváhu. Dedíme len nesprávne stravovacie návyky. Podobne, ako je to s chorobami. Podľa mňa nie sú dedičné choroby a ani nadváha. Dedíme len isté predispozície na vznik istých problémov. A my ich opakovaním získaných vzorcov buď rozvinieme, alebo, ak natrvalo tieto vzorce zmeníme, zmení sa aj kvalita nášho života. Platí to, že ak chceme zmenu, mali by sme začať robiť veci inak. Ak chceme rýchlu a účinnú zmenu, začnime robiť veci opačne a už sa k pôvodným zvykom – zlozvykom nevracajme.
Prečo je dôležité, aby sa do zmeny v stravovaní zapojila celá rodina?
Prečo? Aby sa ženy netrápili varením troch jedál (smiech). A aby sa všetci navzájom podporili. Úplne ideálne by bolo, keby sa do zmeny zapojila aj „širšia rodina“ a keby sa aj v našich predškolských a školských jedálňach udiali nápravy.
Akú najlepšiu radu môžete dať rodičom, ktorí chcú svoje deti podporiť v zdravom životnom štýle?
Aby boli príkladom pre svoje deti. Aby boli tou zmenou, ktorú chcú vidieť u svojich detí. Rodičia úplne malých detičiek, vaše bábätko nevie, ako chutí cukor, kým mu ho nedáte. A verte mi, ak bude mať vyváženú stravu (neznamená to, že potrebuje denne jesť päť druhov nových jedál, ale to, aby ste ho začali učiť na ovocie a zeleninu už od najútlejšieho detstva), dostatok pohybu a do pitného programu zaradíte viac obyčajnej, čistej vody namiesto presladených, reklamou podporovaných jedov, nebudete mať pri zavádzaní zdravého životného štýlu veľa práce.
Ktorá potravina by bezpodmienečne nemala chýbať na našich tanieroch a stále nie je docenená?
Jednoznačne cvikla. Je zdrojom všetkého, čo potrebujeme od vzniku nášho života. Už v prenatálnom období je veľmi dôležitá pri vývoji plodu. Je zdrojom všetkých potrebných živín, vitamínov, minerálov, vrátane bielkovín a sacharidov.
Prichádza so zmenou stravy a životného štýlu aj zmena psychiky? Existuje toto prepojenie?
Jednoznačne môžem potvrdiť, že jednoduchý, neprekombinovaný spôsob stravovania, ktorým moje stravovanie je, dodáva vitálnu energiu namiesto toho, aby ju z tela odčerpával. Čitatelia mojich kníh mi píšu, že sa im upravuje aj psychika. Mám zaznamenané prípady zlepšenia zdravotného stavu u autistov, anoretičiek či bulimičiek.
Určite sa stretávate s tým, že ľudia v dnešnej hektickej dobe nemajú na prípravu zdravých pokrmov čas. Máte pre nich nejaké tipy?
Všetko je vecou priorít. Ak si na prvé miesto postavíme seba a uvedomíme si vplyv stravy či životného štýlu na našu kvalitu života, verím, že sa nájde aj čas na prípravu jedál. Ak použijeme správnu kuchynskú techniku, jedlá budeme mať hotové do pätnástich minút. A ak si jedlo pripravíme aj na nasledujúci deň, nemáme čo riešiť (smiech).
Nemáte navarené, nemáte čas, ale musíte čosi rýchlo zjesť. Máte svoj obľúbený ” zdravý fast food“?
S týmto nemám žiaden problém. V každej reštaurácii, ak ich požiadate, vedia pripraviť jedlo tak, aby ste sa najedli bez následných výčitiek. Alebo si kúpim zmes orechov, ktoré zajedám banánom.
V oblasti stravovania a zdravia sa neustále objavujú nové trendy, teórie alebo štúdie. Aká je pre vás tá najzásadnejšia za posledné roky?
Držím sa tých svojich, lebo som s nimi spokojná, takže nič sledovať a objavovať nemusím. Ono sa to všetko tak či tak uberá smerom k jednoduchému stravovaniu. Už aj špičkoví kuchári odporúčajú jednoduché kombinácie. Ak sa toto naučí čo najviac žien, postupne odpadnú všetky spomínané problémy.
Veríte na vyliečenie zo závažných chorôb iba úpravou stravy?
Verím na vyliečenie duše. Strava je len barlička. Poriadok v hlave = poriadok na tanieri = zdravie, krása, vitalita a radosť.
Je pre vás ťažké odolať pokušeniam a nezdravým prehreškom?
Nie. Viem, prečo to robím. A radšej v rámci prevencie predchádzam problémom, akoby som ich potom mala zdĺhavo riešiť. Moje recepty zostavujem tak aby vyzerali ako bežné jedlá, chutili ako bežné jedlá, ale aby ich účinok na zdravie nebol taký devastujúci, ako je to pri bežnej kuchyni.
Aký je váš najobľúbenejší a najpripravovanejší zdravý recept?
Všetky (smiech). Veľmi rada mám pohánku na akýkoľvek spôsob. Či už na slano s restovanou zeleninou, alebo ako sladké raňajky. Pohánkové vločky s ovocím, medom, orechmi, zaliate rastlinným mliekom... hmmm. Chutné, zdravé, sýte raňajky.
A vaša obľúbená stará pravda o jedle?
Hlad je len prezlečený smäd.
O čom bude vaša ďalšia kniha, na ktorú sa môžeme v blízkom období tešiť? Čím bude iná?
Najedzte sa do štíhlosti 3 je ďalšou v rade mojich kníh a bola by som veľmi rada, aby ľudia čítali aj ďalej, ako len po kapitolu s dvadsaťosmičkou v prvej knihe. Pochopili by, ako majú postupovať ďalej a aké je to jednoduché. Kniha bude zameraná na ženy po tridsiatke. Na tie, ktoré sú tesne po tridsiatke, aby sa vyvarovali chýb svojich rodinných predchodkýň, a na tie, ktoré sú po tridsiatke už aj 21 a viac rokov, aby nezúfali. Všetko sa dá zmeniť, len je potrebné odhodlanie, trpezlivosť a disciplína.
Vnímate, že ste medzi ženami známa a veľmi obľúbená? Spoznávajú vás v bežnom živote?
Vážim si, že moje rady ľuďom pomáhajú a vôbec mi neprekáža, ak sa pýtajú na stravovanie a jedlo. Skôr mi prekáža, keď ženy špekulujú. Viem už rozpoznať, kedy je záujem o zmenu stravovania skutočný a kedy len hľadajú niečo, čo by zjedli, aby nepribrali, ale nejako im uniká vlastná zodpovednosť a ochota urobiť zmenu. Kedysi som sedela pri monitore počítača aj do druhej hodiny v noci, aby som odpovedala, vysvetľovala... Ale teraz už všetko, čo hľadajú, nájdu v mojich knihách, v ktorých sa snažím ukázať, že jedlo môže vyzerať ako bežné, chutiť ako bežné, ale pri konzumácii a dodržaní odporúčaných princípov už nemusia mať strach z nárastu konfekčnej veľkosti. Viac ako popularita a to, či ma ľudia spoznávajú, je pre mňa dôležitejšia spokojnosť ľudí, ktorí pochopili, čo im odovzdávam.
Ak by ste mali deň voľna len pre seba, čo by ste si počas neho najradšej dopriali?
Šla by som sa len tak prejsť po meste. Som rada sama so sebou. Sadnúť si na „kávičku“ a v tichosti pozorovať ľudí.
