magazín evita
StoryEditor

"Aj zelenina zo supermarketu je stále zelenina", tvrdí odborníčka na výživu Slimáková

22.06.2017, 11:32
Zdravie
Sú mäso, vajcia a pšenica nezdravé? Je pôstiť sa v poriadku? A čo zelenina zo supermarketu, je skutočne nezdravá? Česká odborníčka na zdravé stravovanie Margit Slimáková pre nás rozsekla a rozviedla najčastejšie diskutované stravovacie náviky.

Na čo sa dnes nemôžeme sťažovať, je nedostatok informácií o zdravom stravovaní. Naopak, je ich toľko, že sa človek stráca a nevie, čoho sa chytiť, keď každý nasledujúci článok vyvracia predošlý.

Jediná diéta, ktorú ľuďom navrhujem, je mediálna diéta. Ľudia, ktorí sa do toho ponoria, sú zneistení, zmätení, zahltení informáciami. Pretože mnohé z nich uverejňujú články s takzvanými expertmi, za ktorými však stojí potravinársky priemysel. Ja ich odhadnem hneď po prečítaní, ale na mnohých títo ľudia pôsobia dôveryhodne – veď vystupujú v televízii, v rádiu. Hovorím jedno, na zdravú výživu nepotrebujete žiadnych poradcov, žiadne encyklopédie zdravej výživy, žiadne kurzy. Počúvajte svoje telo a jedzte kvalitné základné potraviny.

 

To sú?

To je všetko, čo sa vypestuje na kvalitnej pôde a vychová kvalitne kŕmené. Plus k tomu radím aj minimálne priemyselne upravené potraviny. Mrkva, fazuľa, orechy, vajcia, krúpy, biely normálne tučný jogurt a tvaroh, maslo je o.k., to je len stlčené, kváskové pečivo...

 

Keď hovoríš minimálne, čo už presahuje minimálne úpravy?

Margarín už je veľmi upravený, ten si v kuchyni nestlčieš. Vzniká úplne iným technologickým procesom pri vysokých teplotách, tlaku, s katalyzátorom. Jednoducho sa dá povedať, čo si človek sám v kuchyni pripraví, je zdravé. Jogurt, tvaroh vlastne tiež, a nebudeš ho odtučňovať a ochucovať.

 

Argument číslo jeden – na takéto stravovanie nie je čas.

S tým nesúhlasím, je to o organizácii času, koľkokrát dávam na stránku videá s receptom, ktorý je hotový za pár minút. Kaše do pohára za tri minúty, nátierky za pár minút, dezert za pár minút, obilné mlieko za 30 sekúnd. Je to len o tom, naučiť sa to, a to chvíľu trvá.

 

Argument číslo dva – peniaze.

Je to trošku skreslené. Tvrdia to najmä ľudia, ktorí zdravú výživu ešte nepraktizujú a vidia najmä drahé špeciality, alebo špeciálne obchody zdravej výživy, kde to naozaj drahé môže byť. Ale ak by nakupovali základné suroviny ako ryžu, mrkvu, šošovicu... Samozrejme, v biokvalite je to drahšie, mimo sezóny takisto. Ale ak máte svojho lokálneho farmára, máte dobré skladovacie priestory, nakúpite si do zásoby sezónne potraviny ako jablká, hrušky, kyslú kapustu, ide to. Ušetriť sa dá aj na bezobalových obchodoch, kde sa dá nakupovať aj cez internet. Je to skôr o organizovaní práce, o premyslení, o kontaktoch. Kým si to všetko človek vybuduje, chvíľu to trvá, ale nemyslím si, že je to drahšie.

 

Schválne, ako vyzerajú tieto zásady v praxi, teda v tvojom jedálničku?

Raňajky, tam sú len dve možnosti – na slano a na sladko. Na slano kváskový chlieb, maslo od farmára, k tomu hromada zeleniny a nejaká bielkovina, to môže byť vajíčko, syr, strukovinová nátierka. Na sladko nejaká kaša, najviacmi chutí ryžová, a na ňu kúsok masla, postrúhanú horkú čokoládu alebo pridať med či hrozienka. To sú moje raňajky. Obedy a večere sú buď typické české jedlá, alebo indické či mexické pokrmy, napríklad fazuľa s tortillami a rajčinovou omáčkou, so smotanou a šalátom. Z českých jedál mám rada rizotá, krupotá, teda krúpy so zeleninou, cestoviny, zo sladkých jedál pohánkové palacinky. Keď potrebujem olovrant, dám si nejaké ovocie, chlieb s nátierkou, alebo momentálne u mňa veľmi obľúbené polievky.

 

Od strednej školy si vegetariánka. Nikdy pri záplave stále nových štúdií si toto rozhodnutie neprehodnotila?

To je vtipné, že sa na to pýtaš, práve mám rozpísaný článok Môj vegetariánsky omyl. Nie je to prílišná zmena názoru, ja som vždy hovorila, že nejedenie mäsa u nás doma je z etických a ekologických dôvodov. Ale ďalej to neposúvam, pretože nie som kňaz, aby som niekomu kázala o etike a ekológii, to robia iní. Hovorím o výžive a z čisto výživového hľadiska vynechanie mäsa nie je potrebné. Môžem byť zdravá, aj keď konzumujem mäso, kvalitné mäso.

 

Čo názory, že trávenie mäsa je pre telo veľká záťaž a súvisí s ním rakovina hrubého čreva?

Problémom nie je konzumácia mäsa, ale jeho kvalita, a my jeme mäso zvierat vykŕmených geneticky modifikovanou sójou a zvyškami herbicídu glyfosátu. Mäso nešťastných zvierat, chovaných neeticky, to všetko sa tam odráža. Mnoho ľudí dnes prepadlo paleo strave a konzumuje veľké množstvá mäsa, a niektorísi tým pomohli. Niekomu pomôže vegánstvo, iným mäso. Najmä ľudia,ktorí trpia na niektoré autoimunitné ochorenia, alebo ľudia s rozkývaným inzulínovým metabolizmom, môžu lepšie prospievať, keď obmedzujú sacharidy, so stravou s vyšším množstvom živočíšnych bielkovín a tukov vrátane tých živočíšnych.

Takže zo zdravotného hľadiska mäso vypúšťať netreba?

Keď to bude kvalitné mäso, nie je problém. Navyše u „mäsožravcov“ s problémami nie je jasné, či sú spôsobené nekvalitným mäsom, alebo tým, že jedia málo zeleniny. Je tam množstvo faktorov. Môj omyl bol, že som si myslela, že vegetariánom najviac prospieva vyškrtnutie mäsa, a áno, čiastočne to pravda je, pretože vynechávajú nekvalitné mäso. Ale dnes si myslím, že je to hlavne preto, že jedia viac ochranných látok, teda zeleniny.

 

Platí pri mäse postupnosť, že najzdravšie je rybacie mäso, potom hovädzie, hydinové a bravčové?

Nie, každé z nich má svoje výhody a najdôležitejšie je, aby to bolo kvalitné mäso zvierat pasených na tráve, obsahujúce omega-3 mastné kyseliny. Každé má niečo, červené mäso má veľa železa, biele mäso je ľahké, bravčové má tuky...

 

Takže z kuraťa napichaného vodou, ktoré žilo celý (asi 40 dní) život v klietke a nenaučilo sa ani poriadne chodiť, veľa živín nedostanem?

Také mäso nejedz.

 

Čo ryby, o ktorých sa dnes šíria neutešené správy, v akých vodách žijú a čím sú kŕmené?

Treba jesť ryby z voľného výlovu. Ale i tie v obchodoch stále majú obrovské výhody v podobe omega-3 mastných kyselín. Protizápalový faktor nám tak veľmi chýba v diétach, že tam by som bola za.

 

Tvojím ”omylom“ môžeme začať odkrývanie mýtov, ktoré medzi nami panujú najčastejšie: vegetariáni a nedostatok bielkovín.

To je jediný obrovský mýtus, že by vegetariánom mali chýbať bielkoviny. Vznikol po vojne, keď ľuďom chýbalo jedlo všeobecne. Je pravda, že esenciálne aminokyseliny sú v ideálnom zložení v živočíšnych potravinách, zatiaľ čo v rastlinách sú niekde viac, inde menej. Ale vegetariáni konzumujú jedlá, ktoré kombinujú všetky aminokyseliny. Navyše sa potvrdilo, že nemusíme v jednom jedle prijať všetky aminokyseliny, naše telo si ich poskladá za celý deň. Okrem toho žijeme vo vyspelých krajinách, v ktorých sa prejedáme. V našich podmienkach nepoznám človeka, ktorý by sa dopracoval k neodstatku bielkovín.

 

 Voda – piť neustále počas dňa aj bez pocitu smädu, alebo sa tento zautomatizovaný pitný režim preceňuje?

Pocit smädu u zdravých detí i dospelých je automatický ako potreba dýchania. Jediné, čo odporúčam, je mať vodu pri ruke, ale netreba sa do nej nútiť. Potreba pitia je veľmi individuálna, záleží na intenzite potenia, na funkcii štítnej žľazy, na aktivite, podnebí, v ktorom sa zdržiavame. Ak má niekto problémy s obličkami, je to iné. Ak niekto trpí ťažkými migrénami, stojí za to skúsiť piť viac vody.

 

Sú poučky, že ak človek pociťuje smäd, je neskoro a nemalo by k tomu vôbec dôjsť.

Keď sa na to pozrieš z hľadiska evolúcie, bol by to nezmysel. Šlo by o chybu v našom vývoji. Človek je inštinktívne nastavený za tisíce rokov vývoja tak, aby sa udržal zdravý.

 

Večerať sacharidy alebo bielkoviny? Je výhodnejšie niečo uprednostniť napríklad z hľadiska línie?

Nie je. Dôležité je večerať podľa toho, aký sme mali celodenný jedálniček. Okrem toho bežné jedlo predsa obsahuje tuky, bielkoviny aj sacharidy. Je výhodné jesť sacharidy práve s bielkovinami a tukmi, pretože sa tým zníži glykemický index a cukor sa uvoľňuje postupne, zatiaľ čo pri jedení samotných sacharidov inzulín vybehne hore do hyperglykémie a spadne naspäť do hladu. Treba to rozumne kombinovať.

 

Večerať sacharidy alebo bielkoviny? Je výhodnejšie niečo uprednostniť napríklad z hľadiska línie?

Nie je. Dôležité je večerať podľa toho, aký sme mali celodenný jedálniček. Okrem toho bežné jedlo predsa obsahuje tuky, bielkoviny aj sacharidy. Je výhodné jesť sacharidy práve s bielkovinami a tukmi, pretože sa tým zníži glykemický index a cukor sa uvoľňuje postupne, zatiaľ čo pri jedení samotných sacharidov inzulín vybehne hore do hyperglykémie a spadne naspäť do hladu. Treba to rozumne kombinovať.

 

Asi nebudeš zástancom delenej stravy.

Delená strava u mňa neobstojí. Uvedom si, že materinské mlieko obsahuje tuky, bielkoviny i sacharidy. A ten nevyzretý tráviaci systém dojčaťa ho zvládne. Takmer každá potravina má všetky tri zložky.

 

Mlieko a mliečne výrobky. Životne dôležité, alebo len omyl naprieč generáciami?

Podľa mňa nie je problém mlieko, ale kvalita, v ktorej ho konzumujeme. A my ho konzumujeme vysoko pasterizované, homogenizované, presladené a dochucované, to nie je dobre. Napríklad vo švajčiarskych Alpách žijú ľudia na masle a mlieku, a sú považovaní za super zdravý národ, ale tam ide o nepasterizované mlieko od kráv pasúcich sa na tráve, s obsahom vitamínu K2. Ak človek nemá alergiu alebo intoleranciu na mlieko, nič sa mu z mliečnych výrobkov nestane. Mlieko nie je esenciálna súčasť výživy, ako sa nám snaží mliekarenský priemysel nanútiť. Je to chuťová záležitosť.

 

Pšenica. Je naozaj geneticky modifikovaná a nebezpečná, ako sa hovorí (a číta napríklad v knihe Život bez pšenice)?

Nie je geneticky modifikovaná, hovoria tomu tak, pretože krížením sa mení jej genetická výbava. Krížením sa snažia vyberať príbuzné druhy pšenice s dobrými a podobnými vlastnosťami, aby vznikla lepšia vlastnosť, ale trvá to dlhé roky a skríži sa len to, čo príroda dovolí, nejde to násilím. Zatiaľ čo pri genetickom modifikovaní sa dovnútra bunky násilne vstreľujú genetické informácie druhov, ktoré by sa v prírode nikdy neskrížili, genetickým inžinierstvom sa dá trebárs skrížiť i myš s koňom, medúza s prasaťom, baktérie s kukuricou.

 

Za posledných dvadsať rokov výrazne pribúda celiatikov. Tým vylúčenie lepku pomáha.

Pri našej bežnej strave – rožky, sušienky, ak vynecháme pšenicu, všetkým bude ihneď lepšie, ale otázne je, či to bolo tým, že sme vynechali pšenicu, alebo tým, že sme vynechali nezdravé jedlá z pšenice vyrobené. Naša spoločnosť sa prejedá pšenicou v tej najhoršej podobe, v podobe bieleho pečiva a keksov, a to v obrovských množstvách. Kedysi ľudia nejedli bielu múku.

 

Má dnes pšenica viac gluténu?

Gluténový obsah sa za posledných 20 rokov už veľmi nezmenil. Jedna z teórií, prečo nám dnes lepok tak škodí, je, že za to môže poškodenie jedli, ale vďaka mnohým faktorom, akými sú pôrody cisárskym rezom a nedostatočné dojčenie, nadmerné užívanie liekov, ako napríklad antibiotík alebo antikoncepcie, nedostatok vlákniny v strave, máme dnes mnohí nezdravé črevné prostredie. A práve nedostatok alebo nedostatočná pestrosť črevných mikroorganizmov môže negatívne ovplyvňovať priepustnosť našich čriev, a tak aj zvyšovať riziko najrôznejších intolerancií. Prvotným problémom ťažkostí s trávením lepku teda nemusí byť lepok, ale naše nezdravé črevo.

 

Vajíčka – jesť, jesť s mierou, alebo nejesť?

Vajcia sú jedna z najzdravších potravín, ktorú máme. Obsahujú poklady živín. Určite ich odporúčam. Hlavne, keď sa niekto dá na vegetariánstvo, na zváženie sú vajíčka a ryby. Bielok je najmä zdroj bielkovín, žĺtok zdroj tukov a mikroživín ako cholín či lecitín.

 

„Supermarketový šalát“. Má nejaký význam jesť pesticídmi ošetrené a navoskované ovocie a zeleninu?

Určite áno, stále hovorím, že zelenina a ovocie majú vždy význam. Ideálne by bolo pestovať si tieto veci v bio kvalite vo vlastnej záhradke, ale nežijeme v ideálnom svete. Aj zelenina zo supermarketu je stále zelenina a je potrebné ju jesť.

 

Dnes je proklamované neustále celodenné ”zobanie“, radšej viac malých jedál počas dňa. Sú však ľudia, ktorí jedia len jedno alebo dve veľké jedlá denne a cítia sa výborne, znížili si tak cukor, cholesterol, schudli... 

Otázka hladovania, áno. Jeden čas sa tvrdilo, že ideálne sú tri jedlá čas sa tvrdilo, že ideálne sú tri jedlá a k tomu dva-tri olovranty. Sú ľudia, ktorým prospievajú dve veľké jedlá denne. Najmä tým, ktorí majú problém s inzulínom. Pretože každá drobnosť, aj kúsok ovocia, vyvoláva sekréciu inzulínu. A čím budeme mať viac inzulínu v krvi, tým sa zvyšuje riziko inzulínovej rezistencie, čo je cesta k cukrovke a všetkým metabolickým poruchám.

 

Dostávame sa tak čiastočne k pôstu. Aj to je u mnohých hit. Už len fakt, že pôsty idú naprieč ľudstvom odpradávna a v každej kultúre... Aký máš na pôst názor?

 Pôst vychádza z kláštorov. Čo tí mnísi robia? Vynechajú jedlo, meditujú, modlia sa, premýšľajú, čo robia. My vynechávame jedlo v strese. Zazvoní budík a utekáme do práce hladní ako šakaly (smiech). Písala som o tom v článku Post v poklusu. Ak to niekto dokáže ako tí mnísi, podarí sa mu zastaviť sa v tomto šialenom svete a robiť to uvedomele, tak je to super. Ale väčšina z nás sa postí zubami-nechtami a potom to doje. Podľa ajurvédy sú typy ľudí, ktorým pravidelnosť vyhovuje a, naopak, vzletné, umelecké typy, ktoré sa nenajedia a nič sa im nestane. Treba zase len počúvať svoje telo.

menuLevel = 2, menuRoute = magazin/zdravie, menuAlias = zdravie, menuRouteLevel0 = magazin, homepage = false
09. február 2023 03:52