Goji
Alebo aj kustovnica čínska je drobné bobuľovité ovocie červenooranžovej farby. Rastie na kroch najmä v Číne, niektorých častiach Mongolska, ale aj v Tibete alebo Nepále, kde tvorí aj pravidelnú súčasť stravy tamojších mníchov. K nám sa dováža najčastejšie sušené, stretnúť sa však môžete aj s práškom či šťavou. Ako jedno zo „superovocí“ je bohaté na minerály a vitamíny, obsahuje 18 aminokyselín a vlákninu. Používa sa napríklad na zníženie krvného tlaku a hladiny cholesterolu v krvi, zlepšuje vraj zrak a pomáha pri cukrovke. Dospelí by si mali dopriať denne maximálne dve hrste, deti by nemali prekročiť polovičnú dávku.
Acai
Malé fialové plody palmy z Amazonského dažďového pralesa sú jedným z typických príkladov „zblbnutia“ zo zázračných účinkov. Svoje by o tom vedela rozprávať aj známa americká moderátorka Oprah Winfrey, ktorej meno sa ocitlo v marketingovom škandále o údajnom vplyve acai na chudnutie. Faktom však je, že chutné ovocie, ktoré sa predáva ako mrazená dreň či vo forme nápojov, obsahuje viaceré antioxidanty (porovnateľné napríklad s čučoriedkami), skúma sa tiež pozitívny účinok ich farbív, zvaných antokyány, napríklad na kardiovaskulárne ochorenia. V laboratórnych podmienkach sa potvrdil vplyv na spomaľovanie staroby a opotrebovania tela, zatiaľ však len na vínnych muškách.
Maca
Koreň, ktorý poznali už starí Inkovia, rastie v peruánskych Andách v nadmorskej výške nad 4 000 metrov. Prezývajú ho amazónsky žen-šen či peruánska viagra. Macu najčastejšie dostanete v podobe prášku so sladkastou chuťou. Je bohatá na cukry, proteíny, škroby a esenciálne minerály, najmä jód a železo. Tradične sa používa na podporu potencie (a to aj u mužov, aj u žien) alebo na predchádzanie únave. V štúdii vedcov z Instituto de Investigaciones de la Altura v peruánskej Lime, ktorá vyšla v máji 2005 v odbornom magazíne Reproductive Biology and Endocrinology, sa preukázal pozitívny vplyv maca na plodnosť myší. Relevantné výskumy na ľuďoch zatiaľ chýbajú.
Chlorella a spirulina
Riasy sa desaťročia využívajú v ázijskej, najmä japonskej, kuchyni a tiež v medicíne. A keďže Japonci sú povestní dlhovekosťou, bola len otázka času, kedy „riasománia“ dorazí ja do Európy. Momentálne sú najväčšími hitmi dve zelené sladkovodné riasy – chlorella a spirulina, ktoré sa často predávajú vo vzájomnej kombinácii, a to buď ako tablety, prípadne ako prášok. Ich hlavným benefitom má byť prečistenie a detoxikácia organizmu. Okrem toho výrobcovia ich odporúčajú na celý rad ochorení vrátane onkologických. Žiadne štúdie na ľuďoch zatiaľ nič podobné nepreukázali, dokázané sú však pozitívne účinky pri odstraňovaní niektorých ťažkých kovov z tela potkanov.
Mladý jačmeň a pšenica
Zelené potraviny všeobecne zaznamenali v posledných rokoch obrovský boom, jednotkou sú usušené a pomleté výhonky mladého jačmeňa a pšenice, ktoré dostanete ako prášok alebo tablety. Sú vraj „enzymatickou bombou plnou vitamínov, minerálov a aminokyselín“. Škála pôsobenia je tiež údajne široká – od zvýšenia energie cez odkyslenie organizmu až po naštartovanie po prehýrenej noci. Ku cti niektorých výrobcov a predajcov slúži, že napríklad upozorňujú, že by ste ich nemali konzumovať pri ožarovaní či transplantácii orgánov.
Chia semienka
Ďalšia tajná zbraň juhoamerických Indiánov, tentoraz Aztékov. Ide vlastne o semienka šalvie s prídomkom hispánska (niekedy španielska). Ich trik spočíva v tom, že viažu vodu a spolu s ňou vytvárajú gél, ktorý by mal prečistiť a zasýtiť naše telo. Odporúčajú sa tak ako prostriedok pri redukčných diétach. Obsahujú aj zaujímavé množstvá vápnika, horčíka, zinku a železa. Ich „chudnúci“ potenciál zatiaľ žiadna štúdia nepreukázala. Článok publikovaný vlani v Journal of Food Science (Gelling Properties of Chia Seed and Flour) naznačil ich potenciál pri nahrádzaní živočíšnych produktov napríklad ako emulgátorov či pri mrazení potravín.
Quinoa
Aj merlík čilský si už vyslúžil označenia ako „najzdravšia potravina sveta“ a podobne. V Latinskej Amerike sa dlho používa podobne ako niektoré naše obilniny, klasickou obilninou však nie je. Inkovia ju volali „matka zrno“, u nás sa používa ako alternatíva namiesto ryže, cestovín či kuskusu. Múka z quinoy neobsahuje lepok, je preto vhodná napríklad pre celiatikov. Semená sú zdrojom niektorých vitamínov, esenciálnych bielkovín a škrobu. Má pomáhať pri znižovaní rizika kardiovaskulárnych ochorení či cukrovky. OSN jej venovalo rok 2013 ako významnej plodine obsahujúcej vysoké percento bielkovín a do svojich výskumných aktivít ju zaradila aj NASA.
Amarant
Podobne ako quinou ju pre „bezlepkovosť“ velebia najmä celiatici a ľudia s problémami so zažívaním. Takisto má pôvod v Južnej Amerike, u nás má rastlina pekné meno láskavec červený a pestuje sa najmä ako okrasná. Zrnká veľké asi ako mak majú vysoký obsah bielkovín, štúdia University of Guelph uverejnená v roku 2003 v časopise Plant Foods for Human Nutrition preukázala zaujímavý obsah fytosterolov. Tie sú známe ako bojovníci proti vysokému cholesterolu. Vhodný je tiež pre diabetikov.
Karob
Pomleté plody zo strukov stromu známeho aj ako svätojánsky chlieb sa používajú ako náhrada klasického kakaa. A vraj o niečo zdravšia a menej kalorická. Karobový prášok je prirodzene sladkastý, pri cukrovinkách z neho sa tak dá použiť menej cukru (prípadne žiadny). Výrobcovia uvádzajú, že obsahuje vitamíny skupiny B, vápnik, horčík, draslík, železo, mangán, chróm a meď. O zdravotných účinkoch na ľudí veľa štúdií nenájdete, v dostupných sa dozviete napríklad to, že lístky obsahujú antibakteriálne substancie, ktoré by mohli bojovať napríklad proti listerióze (Journal of Agricultural and Food Chemistry). Alebo to, že ním kŕmené jahňatá mali nižšiu hladinu cholesterolu.
Pšeno a pohánka
Kým prvé spomenuté je obilnina – v podstate ide o proso zbavené šupiek, pohánka je príbuzná šťavelu či rebarbory. V oboch prípadoch však ide o potraviny, ktoré sa, na rozdiel od mnohých exotických, udomácnili už dávno aj u nás. Len akosi upadli do zabudnutia a s nástupom ošiaľu zdravého životného štýlu sa opäť dostali na výslnie. Jedným z hlavných benefitov pšena je jeho zásaditosť – teda neprekysľuje organizmus. Odporúča sa aj chudokrvným. Pri pohánke sa najčastejšie hovorí o vysokom obsahu rutínu, ktorý pomáha zlepšiť pružnosť a pevnosť ciev (no najviac ho obsahujú kvety a listy). Nemali by to s ňou preto preháňať ľudia s vysokým krvným tlakom.
