„Tak prečo s ňou si?“ pýtal sa ma nedávno Boris.
A ja? Nuž neviem. Asi preto, že som vždy žil s nejakou ženou. A Iveta teda žena je. Navyše dobre vyzerá, vie sa správať v spoločnosti. Griluje skvelé rybacie stejky. Lenže stačí to? Mať ženskú kvôli grilovaniu je trochu zúfalstvo, nie? Veď si rybací steak môžem objednať z reštaurácie. Bože, do čoho som sa to navliekol?
S Ivetou som sa zoznámil pred piatimi rokmi. Páčilo sa mi, že je úplne iná než moja bývalá priateľka, ktorá mi visela na krku. Iveta nepotrebovala, aby som jej robil rytiera, bola rozumná, samostatná, a hlavne nechcela deti. Mať doma tlupu revúcich fagančiat bolo to posledné, čo som chcel. A tak slovo dalo slovo, pozval som ju na drahú večeru a potom sme skončili u mňa. Prvé milovanie nebolo bohvieaké. Mal som pocit, že ju sex nebaví. Síce občas zavzdychala, krútila sa ako had, ale niečo medzi nami chýbalo. Tá povestná chémia? Vášeň? Netuším.
Keď si ma potom osedlala a rajtovala na mne divoko ako český jazdec Váňa na dostihoch, bol som taký nervózny, že som sa nemohol dostať k cieľu. Musel som myslieť na svoju bývalú. Na jej oblé telo, zadoček, mäkkú, hebkú kožu. Keď som sa konečne dobral k uspokojeniu, Iveta unavene odpadla.
„Teda, ty si mi dal,“ zalapala po dychu a ja som si v tej chvíli pripadal ako hlupák.
„No, budeme sa musieť trochu zladiť. Ja na tieto ultrašportové výkony veľmi nie som,“ povedal som, Iveta sa usmiala a plesla ma po bruchu. Pocítil som nepríjemné uštipnutie. Asi ma tá jej tvrdosť mala varovať.
Prvý sex s ňou začal novú etapu môjho života s novou ženou. Pravdupovediac to bol od začiatku skôr vzťah z rozumu. Po rokoch, keď som sa striedavo zaľuboval a dostával „po nose“, som však čakal väčší pokoj, priateľstvo a harmóniu.
Po dvoch mesiacoch sa ku mne Iveta nasťahovala a ja som interiér domu prerobil kompletne podľa jej predstáv. Vrátane nového nábytku a vybavenia v jej štýle. A pribudli ešte rastliny, Ivetina obľúbená kratochvíľa. Zelené listnáče všade, kam sa človek pozrel. Na všetkých parapetoch, poličkách a schodoch.
Keď som sa jej pýtal, prečo to u nás má vyzerať ako v botanickej záhrade, iba sa uškrnula. „Rastliny čistia vzduch, miláčik,“ usmiala sa.
„Mňa skôr dusia,“ hlesol som.
„Ty tomu nerozumieš, chrobáčik. Pozri, napríklad taký lopatkovec. Pohlcuje toxíny a všetky tie jedy, čo sú z lakov, nábytku a podlahových krytín,“ ukázala na rastlinu so špicatými bielymi kvetmi.
„Hm,“ zamrmlal som.
„A navyše, keby si ma chcel niekedy vysťahovať, s týmto rastlinným ansámblom by sa ti to len tak ľahko nepodarilo,“ dodala akoby žartom.
A ja som si uvedomil, že na vysťahovanie jej zelenej oázy by som musel najať sťahovaciu službu. Ach jaj.
Zapálil som si cigaretu a znova pocítil ten nepríjemný tlak na hrudníku. Stále zo mňa niekto robí hlupáka. Boris v práci mi už bezmála obúva dôchodcovské papuče a vedie reči o chorobách, a to má iba tridsaťštyri rokov! A moja domvedúca zase hovorí o zdravom životnom štýle, ale zároveň mi tu otravuje vzduch tými svojimi kvetinkami. Mám pocit, že sa skoro nemám kam pohnúť!
Chcel by som byť sám, začať znova. A aspoň na rok bez žien. Lenže ako to povedať Ivete? Tvári sa, že je všetko v poriadku. Neprekáža jej ani to, že sa už ani veľmi nemilujeme. Dokonca by som povedal, že jej to vyhovuje. Skrotila si ma ako psa a jediné, čo ju teraz zaujíma, je jej podnikanie v kráse. Je tým úplne posadnutá. Stále pozýva nejaké baby na beauty štvrtky, vymýšľa zľavnené akcie… Takmer s ňou nie je reč. Keď som nahodil tému dovolenky, len sa uškrnula, že má veľa práce. Ako keby som sa ja len vyvaľoval!
