Keď sa povie opaľovanie, väčšina z nás si predstaví zdravý bronz. Je opálená pokožka naozaj znakom zdravia, alebo je to len estetický ideál?
Opálenie je prirodzená reakcia kože na UV žiarenie a do určitej miery má aj svoje benefity – napríklad podporu tvorby vitamínu D či priaznivý vplyv na niektoré kožné ochorenia ako psoriáza alebo atopický ekzém. Na druhej strane ide stále o obranný mechanizmus kože na UV stres. V praxi preto hovoríme o „kontrolovanom slnení“, nie o nekontrolovanom opaľovaní. Dôležitá je rovnováha medzi benefitom a ochranou.
Často počúvame, že „základné opálenie“ nás pred spálením ochráni. Je na tom niečo pravdy, alebo ide o jeden z najrozšírenejších mýtov?
Základné opálenie poskytuje určitú mieru ochrany, a to približne na úrovni nízkeho SPF. To znamená, že síce môže oddialiť spálenie, ale neochráni pred poškodením buniek. V dermatológii preto tento efekt nepovažujeme za úplne dostatočný. Aj opálená pokožka potrebuje ochranu SPF.
Mnohé ženy si myslia, že ak sa nespália, ich pokožka je v bezpečí. Znamená absencia začervenania automaticky aj menšie poškodenie kože?
Nie úplne. UV žiarenie pôsobí na kožu aj bez viditeľného začervenania. Najmä UVA žiarenie preniká hlbšie a podieľa sa na starnutí pokožky. Zároveň však platí, že mierna a kontrolovaná expozícia bez spálenia je pre organizmus prirodzene tolerovaná. Kľúčom je vyhnúť sa opakovanému poškodeniu.
Ako je to s používaním SPF – robíme najväčšiu chybu v tom, že ho používame málo, nesprávne, alebo si jednoducho myslíme, že ho nepotrebujeme každý deň?
Najčastejšou chybou je nesprávna aplikácia – malé množstvo a nedostatočné opakovanie. SPF funguje ako násobok prirodzenej ochrany kože. Ak sa napríklad spálite za 10 minút, SPF 30 teoreticky predĺži ochranu na približne 300 minút, no v praxi je to menej v dôsledku potenia či utierania. Preto je potrebné SPF pravidelne reaplikovať, ak sme exponovaní slnečnému žiareniu.
Stále sa nájdu ľudia, ktorí tvrdia, že SPF bráni telu vytvárať vitamín D. Je to reálny problém alebo skôr výhovorka, prečo krém vynechať?
V praxi SPF úplne neblokuje tvorbu vitamínu D, keďže sa nikdy neaplikuje dokonale. Na jeho tvorbu postačuje krátky pobyt na slnku, často aj mimo priameho opaľovania. Riziká UV žiarenia výrazne prevyšujú potenciálny benefit v tomto smere. Preto ide skôr o často používanú výhovorku.
Má zmysel používať vysoké SPF aj v meste, keď „nejdeme na priame slnko“?
Áno, UV žiarenie je prítomné aj v mestskom prostredí a preniká cez oblaky aj sklo. Najmä UVA žiarenie pôsobí celoročne a je zodpovedné za fotostarnutie. Každodenná ochrana SPF je preto základom prevencie. Platí to aj pri bežných aktivitách ako chôdza či šoférovanie. V ambulancii často vidíme prejavy fotostarnutia práve u pacientov, ktorí sa „vedome neopaľujú“, ale SPF nepoužívajú. Každodenná ochrana by mala byť rovnakou samozrejmosťou ako hydratácia pleti.
Čo sú najčastejšie chyby, ktoré robíme pri samotnom opaľovaní na dovolenke?
Najčastejšie ide o rýchlu a intenzívnu expozíciu bez postupnej adaptácie pokožky. Ľudia zabúdajú na reaplikáciu SPF a podceňujú ochranu počas obeda. Častou chybou je aj preceňovanie odolnosti pokožky. Správny prístup je postupné vystavovanie slnku a kombinácia ochranných opatrení.
Veľa žien sa snaží „dobehnúť“ opálenie počas prvých dní pri mori. Ako na to reaguje pokožka a prečo je to problém?
Pokožka potrebuje čas na adaptáciu. Prudké vystavenie vedie k zápalu a poškodeniu buniek. Namiesto postupného stmavnutia dochádza často k spáleniu alebo nerovnomernej pigmentácii. Lepší prístup je krátka, opakovaná expozícia s ochranou.
Existuje vôbec bezpečný spôsob, ako sa opáliť, alebo by sme mali tento cieľ úplne prehodnotiť?
Bezpečné opaľovanie v absolútnom zmysle neexistuje, ale existuje bezpečný prístup k slnku. To znamená kontrolovanú expozíciu, vyhýbanie sa spáleniu a používanie SPF. Opálenie by nemalo byť cieľom, ale vedľajším efektom rozumného pobytu na slnku. Dôležité je vnímať potreby vlastnej pokožky. Estetický efekt opálenia je zároveň možné nahradiť napríklad samoopaľovacími prípravkami.
Ako veľmi podceňujeme ochranu menej nápadných miest – napríklad uší, pier alebo priehlavkov?
Tieto oblasti patria medzi najčastejšie prehliadané, no zároveň rizikové. Koža je tu tenšia a citlivejšia na UV žiarenie. Práve na ušiach či perách sa často diagnostikujú prekancerózy alebo nádory kože. Ochrana týchto miest by mala byť samozrejmosťou.
Často sa hovorí o fotostarnutí. Kedy sa vlastne začína prejavovať a ako veľmi súvisí práve so slnkom?
Fotostarnutie sa začína už v mladom veku ako dôsledok kumulatívneho UV poškodenia. Prvé prejavy – jemné vrásky, pigmentácie či strata elasticity – sa objavujú postupne. UV žiarenie je hlavnou príčinou predčasného starnutia pokožky. Až 80 – 90 % viditeľného starnutia je pripisovaných práve slnku. Aj preto kladieme veľký dôraz na prevenciu už u mladších pacientov.
Dá sa poškodenie zo slnka „napraviť“, ak sme sa v minulosti opaľovali bez ochrany?
Časť poškodenia je možné zmierniť modernými dermatologickými metódami. Patria sem laserové ošetrenia, chemické peelingy či chirurgické odstránenie kožných novotvarov a prekanceróz. Úplná reverzibilita však nie je možná, keďže DNA poškodenie sa kumuluje. Prevencia preto zostáva kľúčová.
Soláriá majú stále svojich fanúšikov. Sú naozaj „bezpečnejšou alternatívou“, ako si mnohí myslia?
Nie, soláriá nie sú bezpečnou alternatívou. Emitujú najmä UVA žiarenie, ktoré preniká hlboko do kože a spôsobuje jej poškodenie. Ich používanie je spojené so zvýšeným rizikom vzniku melanómu aj iných kožných nádorov. Z medicínskeho hľadiska ich neodporúčame. Prirodzené slnko v rozumnej miere je vhodnejšia voľba.
Ako by mala vyzerať ideálna letná rutina starostlivosti o pokožku?
Základom je každodenné používanie SPF 30 – 50, ideálne s ochranou proti UVA aj UVB žiareniu. Dôležitá je aj hydratácia pokožky a používanie antioxidantov. Odporúčame jemné čistenie a vyhýbanie sa agresívnym procedúram počas intenzívneho slnenia. Ochrana by mala byť komplexná – vrátane oblečenia a tieňa.
Na čo by sme nemali zabúdať po návrate zo slnka, aby sme pokožke pomohli regenerovať sa?
Po expozícii slnku je dôležité pokožku hydratovať a upokojiť. Vhodné sú prípravky s obsahom panthenolu, antioxidantov alebo kyseliny hyalurónovej. Je potrebné vyhnúť sa ďalšiemu podráždeniu kože. Regenerácia pomáha zmierniť následky UV poškodenia.
Keby ste mali vybrať jednu jedinú chybu, ktorú robíme najčastejšie a ktorá má najväčší vplyv na zdravie pokožky – ktorá by to bola?
Najväčšou chybou je extrém – buď úplné ignorovanie ochrany, alebo, naopak, nesprávne používanie SPF. Pokožka potrebuje slnko, ale v rozumnej miere. Kľúčom je rovnováha medzi benefitom a ochranou. Práve to sa snažíme pacientom vysvetľovať aj v našej každodennej praxi.
KTO JE...?
MUDR. DANA GRAUZLOVÁ
Dermatovenerologička s viac ako 25-ročnou praxou v oblasti dermatovenerológie, estetickej a laserovej medicíny. Vyštudovala Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a špecializáciu získala na dermatovenerologickom oddelení Nemocnice Ministerstva obrany SR. Od roku 2005 pôsobí ako hlavná lekárka a konateľka Kožnej Kliniky v Šamoríne. Vo svojej praxi sa zameriava na diagnostiku a liečbu kožných ochorení, dermatochirurgiu a moderné estetické a laserové zákroky.
