"Vlastne by som mal byť šťastný. Som zdravý, v dobrej kondícii, firma mi šliape, mám priateľku, dom, deti… Moje vzťahy s bývalými partnerkami, matkami mojich detí, sú po rokoch handrkovania po súdoch konečne pokojné. Prečo sa teda cítim tak mizerne? Že by som od dobroty nevedel, čo so sebou? V noci sa budím, nemôžem spať a uvažujem, že zájdem k lekárovi, aby mi predpísal nejaká tie „bobule na spanie“.
„Choď na takú tú komplexnú prehliadku, vek na to už máš,“ radil mi Boris, spoločník vo firme.
„Daj pokoj, vari som nejaký dôchodca?“ rozčúlil som sa.
Lenže Boris, ktorý je iba o necelých päť rokov starší ako ja, rečnil ako kolovrátok.
„No nemysli si… Každý rok cítiť. Príde päťdesiatka, začne ti hroziť cukrovka, vysoký tlak, boľavé kĺby. A poruchy erekcie! A to nie je bohviečo, ak máš doma mladú roštenku a ako chlap nefunguješ. Prečo myslíš, že veľa starších chlapov umiera na zlyhania srdca pre sexuálne stimulátory? Sú ich ročne stovky,“ vyratúval.
Boli chvíle, keď som ho nemohol strpieť. Tie jeho teórie a štatistiky! Keď sa chce hrať na dedka, nech… Ja som iná liga!
Zdvihol som si golier na polokošeli, to mi vždy ubralo roky, a išiel som sa pozrieť na podriadených do kancelárie. Už som veľmi dobre poznal ich mimikry. Všetci ma zdravili, tvárili sa, že pracujú… Vzal som si knihu objednávok a rozhodol sa, že pôjdem pracovať domov. Dám si kávičku, cigaretku, prejdem faktúry a dodacie listy.
Druhé auto pred naším domom neparkovalo, takže Iveta je preč. Asi išla do toho svojho kozmetického salónu. Vďaka bohu!
Sadol som si v obývačke do kresla, nalial si štamperlík a vtom ma zase prepadol ten čudný pocit. Zvláštna ťažoba na hrudi. Mám ju v poslednom čase stále častejšie, dokonca aj doma. Teda hlavne doma! A najmä, keď je tu aj Iveta. V poslednom čase ju akosi neviem vystáť. Ten jej exotický účes a reči o zdravej výžive. Bože, ako ma tá ženská vytáča! Stále len chrúme tie svoje zdravé jedlá a neuvarí, neupečie – nič!