Telo a hlava sú prepojené nádoby. Keď je človek nespokojný vo svojom tele, trpí vo vnútri jeho duša. Trpela aj tá vaša?
Trpela, aj keď som si to nechcela priznať.
Dnes, v novom tele a s novým nastavením, ste inšpiráciou pre mnohé ženy a dievčatá. Čo by ste poradili tým, ktorých štartovacia čiara je rovnaká, ako bola vaša?
To, že som pre niekoho inšpiráciou alebo hnacou silou, je pre mňa tá najväčšia odmena! Odkázala by som každému, kto po takej zmene túži, aby sa nevzdával, lebo na to má! Každý jeden človek na to má!
Už sme to otvorili a myslím si, že budete súhlasiť. O téme duševného zdravia treba hovoriť čoraz viac a viac...
Súhlasím. Som človek, ktorý veľmi ťažko nahlas hovorí o svojich pocitoch, emóciách a problémoch. Vždy som sa snažila všetko v tichosti riešiť sama. Dnes viem, že sa netreba hanbiť prísť a požiadať o pomoc. Každý z nás ju občas potrebuje. Dnešný svet na nás vytvára veľmi veľký tlak a niekedy naozaj nie je vôbec jednoduché filtrovať všetky tie nároky, ktoré sú na nás kladené. O to viac na nás ženy. Ja som v živote objavila veci, maličkosti, ktoré ma každý deň potešia. Obklopujem sa iba ľuďmi, ktorí ma inšpirujú, športujem, pretože je to moja psychohygiena. Nájdi si aj ty veci, ktoré ťa robia šťastnou, a nezabúdaj na seba. Nezabúdaj na seba. Ak je to už niečo vážnejšie, s čím sama nedokážeš pohnúť, vyhľadaj odbornú pomoc. Tak ako chodíme na preventívky tela, mali by sme podľa mňa chodiť aj na preventívky hlavy a duše.
Mali ste niekedy pocit, že vás ľudia hodnotia na základe vášho vzhľadu alebo hmotnosti?
Veľakrát som to cítila. Ak je človek so sebou spokojný a vyrovnaný, nijaké cudzie reakcie sa ho nedotknú. Ak to tak nie je, človeka to môže raniť a zasiahnuť a jediné, čo môže urobiť, je zmeniť to, s čím nie je spokojný. Iné východisko v tomto podľa mňa nie je.
Ako sa nespokojnosť s telom, napriek všetkým úspechom v osobnom, ale aj pracovnom živote, dotýkala vašej sebaúcty a sebavedomia?
Dotýkala sa jej veľmi. Som speváčka. Milujem hudbu a spev a vždy som brala ako požehnanie to, že ma to aj živí. Dostala som sa však do bodu, keď ma už ani moja práca netešila. Necítila som sa komfortne, keď som mala vystupovať pred ľuďmi, keď som mala stáť na pódiu, keď som mala prísť na nejaké televízne natáčanie, kde malo prebehnúť napríklad skúšanie outfitov. S klesajúcim sebavedomím išla ruka v ruke aj moja sebaúcta.
Bolo to viac o fyzickom vzhľade alebo o hlbšom pocite nesúladu so sebou samou?
Asi oboje dokopy. Vzhľad ma, samozrejme, veľmi trápil, ale trpela som hlavne výčitkami voči samej sebe.
Priniesla fyzická premena aj psychickú úľavu? Sama hovoríte často o tom, že až keď ste schudli, dokázali ste byť konečne šťastná...
Áno. Nevedela som, že sa to udeje, ale zmenil sa mi život. Nie preto, že mám menšiu konfekčnú veľkosť, ale preto, že žijem. Že milujem svoje telo a som mu strašne vďačná, že toto so mnou zvládlo a že si dokážem užívať život naplno, aj úplne všedné dni. Samozrejme, že to nie je vždy len ružové, ale aj na problémy sa dnes už dokážem pozerať.