Takže je to v zásade taká veľmi osobná spoveď?
Áno. Je to moja spoveď, vyznanie a zároveň prianie a podpora pre každého, kto si túto skladbu vypočuje.
Každému z nás niečo chýba, niečo hľadá, s niečím vnútorne zápasí. Zvádzame boje a pritom často úplne zbytočne, nie?
Presne tak. Takmer vždy úplne zbytočne.
Nie je to aj v tom, že vplyvom okolia, spoločnosti či trendov máme na seba čoraz väčšie a väčšie nároky?
Určite. Ja si úplne uvedomujem, ako veľmi ma dokázali ovplyvňovať hlavne sociálne siete. Dnes ich už vnímam inak, ale kedysi som si myslela, že niektorí ľudia žijú naozaj rozprávkový, bezproblémový život, sú nonstop nádherne upravení a neriešia v živote absolútne žiadne problémy. Nie je to tak. Aj preto sa snažím na svojom profile ukazovať aj úplne obyčajné dni, keď som bez mejkapu, spotená po tréningu a niekedy aj z niečoho smutná.
Sú aj pre vás očakávania zväzujúce?
Sú, možno aj práve preto som svoju prvú skladbu vydala až tento rok. Spevu sa profesionálne venujem už takmer 10 rokov a veľa ľudí sa ma často pýtalo, kedy už konečne prídem s vlastnou hudbou. Vnímala som to vždy vlastne ako poctu, že vôbec o ňu majú záujem, no tento pocit sa zmenil na taký môj vnútorný tlak, keď som sa bála, že sa im to nebude páčiť alebo že očakávajú niečo úplne iné.
A čo je, naopak, hnacou silou robiť veci inak?
V prvom rade ja sama. Chcem pre seba len to najlepšie. Možno to znie sebecky, ale nie je to tak. Milujem svoju rodinu a priateľa, urobila by som pre nich aj to posledné, ale snažím sa mať na prvom mieste samu seba.
Rada prekonávate svoje hranice? Ste ten typ, ktorý keď sa pre niečo rozhodne, ide striktne za svojím cieľom?
To som presne ja! Nebolo to tak vždy, ale dnes je toto presne moja definícia.
Takže to zafungovalo aj v čase, keď ste sa rozhodli pre radikálny krok, že schudnete?
Myslím si, že vtedy zafungovala hlavne moja hlava a uvedomenie si, že už to naozaj musím zmeniť. Mala som v tom čase 27 rokov a boleli ma kríže, po pár schodoch som bola zadýchaná, celkom často som bola chorá. Nechcela som ďalej žiť taký život.
Koľkým kilogramom ste dali definitívne zbohom?
Presne 40 kg.
Klobúk dolu! Aké boli vaše myšlienky o sebe samej, keď ste sa pozerali do zrkadla?
Do zrkadla som už pozerať ani nechcela. Nerada som sa na seba pozerala. Ak sa náhodou niekde objavili fotky alebo videá z koncertov, ani som ich nechcela vidieť. Vždy som bola bacuľka a bola som s tým stotožnená, ale počas covidu sa to zmenilo na vážnu obezitu, pre ktorú som svoje telo už neznášala. Zároveň ma vnútorne trápili aj výčitky z toho, že som to nechala zájsť až tak ďaleko.
Ako sa menili tieto myšlienky počas vašej cesty?
Začala som cvičiť v ženskom fitku, kde ma každý mesiac vážili a merali, a keď mi po prvom mesiaci váha ukázala o päť kíl menej, vedela som, že tentoraz to nevzdám. Keď po pár mesiacoch už bolo na mne vidieť zmenu, veľmi som sa tešila. Paradox je, že ešte viac ako z tej fyzickej zmeny som sa tešila práve z toho, ako sa cítim, ako žijem, ako si užívam každý deň.
Fyzická stránka je jedna vec, tou druhou je psychická. A presne tá je oveľa dôležitejšia. Rád, ako schudnúť, je všade navôkol kvantum. Ako sa však popasovať s hlavou?
Obezita je veľmi úzko spätá s psychickými problémami. Svoj život som nežila, ale iba prežívala. Je veľmi ťažké niekomu v tomto radiť, no najdôležitejšie je naozaj tú zmenu chcieť. Musíte to chcieť dosiahnuť najviac na svete, až vtedy to pôjde.