Ako sa máte, aké máte obdobie?
Momentálne sa mám veľmi dobre. Podarilo sa mi nájsť optimálnu rovnováhu medzi rodinou a pracovnými povinnosťami. Aj keď v blízkej budúcnosti to plánujem na chvíľu radikálnejšie zmeniť. Na leto okrem dovolenky plánujem aj offline voľno od sociálnych sietí. Využijem to na čas s rodinou, oddych, čerpanie nových inšpirácií, sebarozvoj a vzdelávanie. Na čo bude moje štúdium zamerané, si zatiaľ nechám pre seba.
Na ktoré otázky nerada odpovedáte?
Nikdy som nemala rada otázky ohľadne môjho súkromia, s kým chodím, kto je môj partner, čím sa živí a podobne. Svadbou tieto otázky pominuli. Nahradili ich otázky, či som zase tehotná, či plánujeme ďalšie dieťa. Takže studnica nevhodných otázok je zrejme nevyčerpateľná za akýchkoľvek okolností.
Súkromným otázkam sa nevyhneme ani v tomto rozhovore, ale zaručujem, že nebudú nevhodné. Ako si teda spomínate na prvé stretnutie s dnes už manželom Majom Gáboríkom?
Mená hokejistov som poznala z dresov majstrovských zápasov, tak ako všetci v tom čase, ale nevedela som si k nim priradiť tváre. Naše prvé stretnutie bolo na golfovom turnaji. Vtedy sme boli obaja zadaní. Naše cesty sa pretli až o pár rokov neskôr, a to, keď boli majstrovstvá sveta na Slovensku. Odvtedy tvoríme pár. Prvý a možno aj druhý dojem bol máličko nedôverčivý, lebo povesť športovcov, obzvlášť hokejistov, je opradená rôznymi historkami. Ale čas a hlavne môj manžel ma presvedčili o opaku.
Tento rok oslávite siedme výročie svadby. Zvyknete si podobné udalosti špeciálne pripomínať?
Výročie samotné nezvykneme oslavovať, lebo nie vždy sa to podarí naplánovať na daný deň. Ale vždy, keď je príležitosť niekam spolu vyraziť, dať si dobrú večeru, užiť si príjemnú spoločnosť, porozprávať sa, tak si to obaja veľmi užívame. Takže sa dá povedať, že výročie oslavujeme pri každej príležitosti, keď sme sami. Manžel ma nikdy nezabudne potešiť krásnou kyticou.