Radšej sa rozprávate alebo druhých počúvate?
Keď sa s niekým dobre cítim, rozhovorím sa. Keď sa zas necítim komfortne, som ticho. Ale rada ľudí i počúvam. Mnohí majú vo mne dôveru, že sa mi zverujú so svojimi starosťami, problémami, ale i peknými zážitkami. Príbehy a životné situácie mojich blízkych ma bavia. Najmä tie, ktoré ma v niečom inšpirujú.
Čo ste si napríklad osvojili?
Neviem presne, či to boli práve rozhovory alebo skôr literatúra, prípadne podcast. Lebo aj to sú zdroje, z ktorých čerpám. Hlavne pokiaľ ide o sebarozvoj a postoj samej k sebe. Napríklad ráno cvičím a dohodnem si to sama so sebou večer predtým. Tiež večer odkladám telefón a nemám ho v spálni. Na záver dňa si precvičím chodidlá. Po schodoch chodím čo najviac, na čerstvý vzduch tiež. Podobné návyky by som mohla menovať ďalej. Rozhodne venujem viac času sebe a činnostiam, ktoré ma tešia.
V čom by ste vy mohli byť inšpiráciou pre iných?
Mojou veľkou túžbou chodiť do lesa tak často, ako sa len dá. Keď sme cez víkend doma, nič nám nezabráni v tom, aby sme tam s deťmi išli. Ani zlé počasie. Samozrejme, často sa im nechce. Najväčšou odmenou ale potom pre mňa je, že keď sa máme vrátiť domov, nemajú chuť, tak sa im tam páči. Pritom nič veľké nezažijeme, len tam sme.
Tento zvyk si nesiete z detstva?
Asi áno. Veľa sme chodili s našimi na turistiku. Ako dieťa som to nemala veľmi rada. Dokonca doteraz niekedy naše návštevy vyzerajú tak, že sa stretneme priamo v lese. Rodičia dodnes žijú aktívne. Tatko má 75 rokov a bežne denne prejde pešo 20 kilometrov. Minulé leto sme boli spolu na Gerlachu.
To chce dobrú kondičku. O vás je známe, že si dávate záležať aj na tom, čo máte na tanieri. Čo na to vaše deti?
Trošku si to odskáču. Tým, že ja si objednávam krabičky s jedlom, pre seba variť nemusím. Je to veľká pomoc, jem tým pádom vyvážene. Nie je mi jedno, čo deti jedia, hoci nie som všemocná a nenútim ich do toho, čo im nechutí. Dám im sladké, ale podmienim to niečím výživným. Nejakým naozajstným jedlom. Našťastie, u nás všetci milujú vývar. Balím ho synovi každý deň do škôlky, pretože je tam málo. Ale toto si dá vždy. Keď sú deti choré, často to pripisujem práve strave. Verím, že kvalita našej imunity je v tráviacom trakte.
Vy ste aké zmeny na sebe pocítili?
Mám oveľa viac energie a, naopak, nemám žiadne tráviace problémy, nebolí ma chrbát. Upravila sa mi postava, keďže aj cvičím. Veľmi dobre to vidím najmä na bruchu. Veľkou odmenou za to všetko je tiež, keď sa mnou nechajú inšpirovať ženy v menopauze.
Ak máte chuť zhrešiť, čo si najčastejšie dáte?
Orieškovú nátierku, pečenú kačicu s červenou kapustou, ale najčastejšie asi cestoviny. Cez víkendy zjem hocičo, dôležitá je ale veľkosť porcie. Človek nepotrebuje predsa veľa jesť. Potrebuje výživu. Je príjemné byť trošku hladný pred ďalším jedlom a o to viac sa naňho tešiť. Milovať jedlo pre mňa znamená vychutnávať kvalitu.