Ste teda vo forme, v akej ste ešte neboli?
Som spokojná, ako na tom som. Pravdou je, že do najlepšej formy som sa určite dostala až po oboch pôrodoch.
Vy ste doma nielen v herectve, ale aj v speve. Váš partner Martin je hudobný skladateľ. Znamená to, že hudobné žánre sa u vás striedajú?
Ak by bolo na mne, preferujem ticho. Doma máme rôzne obdobia, závisí to od detí. Najnovšie objavili českého speváka Ivana Mládka. Takže Kousavá deka a Jožin z bažin sú naše hity. Anika hrá na klavíri. Je to boj, keď však má raz za polroka koncert, je spokojná a šťastná, že túto udalosť zvládla. Myslím, že je to dobré pre mozog a aj vôľové vlastnosti. V živote sa totiž veľakrát ocitneme v situáciách, keď veci nejdú ľahko, ale musíme ich zvládnuť. A zažiť ten pocit, že „sa to dá”, je dôležité.
Rozprávate sa s nimi o herectve, sledujú seriály, v ktorých hráte, chodia s vami do divadla?
Vidia, že čítam scenáre, hovorím im, čo nakrúcam. Zvyčajne im to rozprávam ako príbeh, čo ich teda veľmi baví. Anika bola raz v komparze. Zobrala som ju na nakrúcanie spolu s naším kamarátom z Austrálie, keď bol u nás na návšteve, keďže som musela točiť. Obaja mali zážitok, sedeli v kaviarni. Kryštof už má tiež za sebou premiéru so mnou na pľaci, ale nehral. Točili sme v kostole, v Skalici. Ja som kľačala v lavici a mala som hrať, že sa modlím a pritom plačem. On pri mne sedel na zemi a neustále ma ťahal za nohu a niečo mi šepkal. Pán režisér sa s tým, našťastie, vysporiadal a mne odľahlo. Bolo to pred pár rokmi. Deti beriem do práce iba vtedy, keď nám vybuchnú všetky možnosti stráženia. Je to výnimočné. Televízor doma nemáme, takže ma nesledujú. Vidia ma len vtedy, keď sú niekde na návšteve a tam im niekto niečo pustí.
Ste ambiciózna v práci?
Keď zacítim, že toto by som mala a chcela robiť, prihlásim sa o to. Tak to bolo aj v prípade Kvetky v Mame na prenájom. Tým, že občas mladých a začínajúcich hercov koučujem, čítala som scenár, a tak som si povedala – Veď túto postavu chcem hrať ja. Keď som sa potom kompetentným ozvala, povedali mi, že ma majú v obsadení, len o tom ešte neviem. Toto je skôr výnimočný zážitok. Ale áno, asi som ambiciózna. Keď v niečom vyniknem, teší ma to. Možno sa dá aj povedať, že ten pocit vyhľadávam.
Zdá sa vám, že dostávate dosť hereckých príležitostí alebo by ste privítali viac?
Teraz by ma potešili filmy alebo minisérie. Mám roztočené dva seriály, tretí je v procese. Hrám v troch divadelných predstaveniach. Taktiež sa venujem spoločnému projektu s mojou kamarátkou Zuzanou Líškovou. Uvítala by som, keby sa dal nafúknuť deň, pretože máme spolu veľké plány, ktoré ma bavia a napĺňajú.
Komunikáciou sme začali, tak ňou aj skončíme. Aký význam jej prikladáte u vás doma?
Je veľmi dôležitá. Obom s Martinom nám záleží na tom, aby nám naše deti dôverovali a nebáli sa nám nič povedať. Preto sa s nimi veľa rozprávame aj my.
Z čoho máte najväčšie obavy pri ich výchove?
Aby nám neprestali dôverovať. Keď máme pocit, že sme na nich príliš prísni, povieme si, že musíme zvoľniť. Ja si uvedomujem, že žiadne problémy neprídu len tak zo dňa na deň. Preto je dôležité, aby sme ich nenechali zájsť ďaleko. Vždy sa snažím dopátrať k podstate. Za smutnými vecami je obyčajne strach z niečoho a nespokojnosť samého so sebou, konfrontácia so svojimi zlyhaniami. Zlyhania pritom nič neznamenajú, respektíve znamenajú. A to príležitosť niečo zmeniť, zlepšiť. Viete, čo ma baví? Predstava nežiť svoj deň ako ten posledný. Ale ako ten prvý!
Kto je doma prísnejší rodič?
Na prvý pohľad je prísnejší Martin, ja sa s deťmi rada dohodnem. Ale keď vidím priestor na to, aby som si aj ja budovala autoritu, zabojujem o to. Často zvažujem, či je na mieste dôslednosť alebo veľkorysosť. Niekedy som až prekvapená, ako ma poslúchajú. (smiech) Viem, že deti sú v pohode, keď so mnou žartujú. Najviac ma baví, keď ma volajú „šéfinko”. Tam je ukryté všetko: „Jasné, šéfinko.”
