To znamená, že sa u vás nemáme v najbližšom čase tešiť na novú rolu?
To nie. Len jednoducho skúšam, kam ma vietor zaveje aj v inom smere. Teraz ako producent pripravujem divadelné predstavenie O škodlivosti tabaku pre ľudstvo od Antona Pavloviča Čechova a potom jeden seriál, ktorý bude rozhodne stáť za pozretie. Aspoň z môjho pohľadu. Čo sa týka réžie, aj tam mám nejaké ponuky, ale zatiaľ o nich nemôžem hovoriť.
A čo váš vysnívaný Jekyll a Hyde? Ako vidno, ovládate všetky profesie potrebné na realizáciu.
Mám to v pláne. Ale úlohu herca v tomto prípade prenechám niekomu inému. Spomínané profesie by sa podľa mňa nemali miešať. Pripadá mi nezodpovedné, že by som nič nerobil naplno.
Z výpočtu vašich plánov zatiaľ vypadla v úvode spomínaná psychohygiena.
Tú prežívam tak nejako v medzičase. Po šou Tvoje tvář má známý hlas je vlastne všetko do istej miery odpočinok. Snažím sa, samozrejme, občas zastaviť a užívať si daný okamih, ale v dnešnej zrýchlenej dobe je to veľmi ťažké. Keď sa totiž človek zastaví, jednoducho mu ujde vlak. Najproduktívnejší vek u chlapa je podľa mňa medzi tridsiatym a päťdesiatym rokom, takže to chcem využiť. Napriek všetkému, čo som tu však teraz povedal, a môžem teda pôsobiť ako workoholik, sa doma vždy upokojím. Keď to nikde inde nedokážem, tak doma áno.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
A ako to máte na dovolenke? Pracujete aj tam?
Už som vyrástol z toho, že by som cestoval na dovolenku na týždeň alebo desať dní. Plánujem ju minimálne na dva týždne, niekedy aj dlhšie. Len prvý týždeň totiž trvá, než si človek uvedomí, že už nie je v každodennom zhone, a začne si pokoj naplno užívať. Konečne sa môžem venovať tomu, čo ma baví a na čo nemám cez rok čas – varenie, cvičenie, chodenie do divadla alebo počúvanie hudby. To je môj relax.
Najviac vás asi zamestnáva malý syn. Aký ste otec?
To nemôžem posúdiť. Jediné, čo viem, je, že syna bezhranične milujem. Myslím, že sa ako otec celkom vymykám. A to nie je žiadna sebachvála. Boli sme totiž ako rodina vystavení veľkej skúške. Moja manželka ochorela na nepríjemnú chorobu, pre ktorú sa Tea nemohla na čas dotknúť. Mal som ho tak na starosti dva týždne so všetkým. Pre chlapa je to niečo nepredstaviteľné. Náš vzťah sa však ešte viac prehĺbil. Hovorím, že u nás zasiahla božia ruka a zblížila nás. Často mu doma tancujem a púšťam hudbu. Keď prídem domov, okamžite začne tancovať a smiať sa na celé kolo. Je to typický Lev.
Aké detstvo ste mali vy?
Vyrastal som v malom meste a moje detstvo veľmi ovplyvnil komunizmus. Na druhej strane si myslím, že mám oproti dnešnej generácii na čo spomínať. Boli sme stále vonku. To sa teraz už takmer nevidí a je to škoda. Deti sa vlastne ochudobňujú o stavanie bunkrov, jazdu na bicykli a ďalšie malé radosti, ktoré robia veľké spomienky. Inak som bol však ako dieťa trochu zvláštny. Sestra mi vždy hovorila, že som „zabrzdený“. Vždy mi dlhšie trvalo, kým som si niekde trochu zvykol na tmu alebo sa s niekým skamarátil.
