Voda dokáže v horúčavách priniesť úľavu, no stačí chvíľa nepozornosti a oddych sa zmení na nešťastie. Počas poslednej horúcej vlny pribúdali na Slovensku správy o utopených takmer každý deň, médiá hovorili približne o 12 až 15 obetiach v priebehu jedného týždňa.
Keď sa leto rozbehne naplno, láka nás každá vodná plocha. Jazero za mestom, štrkovisko, priehrada či rieka pôsobia ako najrýchlejšia záchrana pred únavným teplom. Lenže práve tam, kde nie je plavčík, značené dno ani istota, čo sa skrýva pod hladinou, treba byť opatrnejší než na kúpalisku. V posledných dňoch horúčav si voda vyžiadala viacero ľudských životov. Tragédie sa stali pri rôznych vodných plochách a odborníci opäť upozorňovali na rovnaké chyby: preceňovanie síl, náhly vstup do studenej vody, kúpanie osamote a v niektorých prípadoch aj alkohol.
Nebezpečenstvo často nevyzerá dramaticky. Človek si ide „len zaplávať“, vzdiali sa od brehu, zľakne sa kŕča, prúdu alebo únavy a zrazu už nedokáže kričať ani mávať. Topiaci sa človek väčšinou nebojuje ako vo filme. Skôr ticho lapá po dychu, má ústa tesne pri hladine a snaží sa udržať nad vodou. Preto je dôležité pozerať sa na seba navzájom.
Voľná voda nie je bazén
Prírodné vodné plochy majú svoje čaro, ale aj neviditeľné nástrahy. Dno môže prudko klesnúť, pod hladinou môžu byť kamene, konáre, sklo, rybárske vlasce alebo zvyšky betónu. Voda býva zakalená, takže nevidíte, kam stúpate. Na štrkoviskách sa hĺbka mení veľmi rýchlo a aj dobrý plavec môže stratiť istotu, keď nedočiahne na dno.
Rizikom je aj teplotný šok. Keď ste dlho na slnku a rozhorúčení skočíte do studenej vody, telo dostane prudký zásah. Cievy sa stiahnu, zmení sa dýchanie a srdce musí naraz zvládnuť veľkú záťaž. Zdravý človek sa zľakne alebo dostane kŕč, človek s vysokým tlakom, chorým srdcom či poruchami rytmu môže skolabovať. Preto do vody nevbiehajte. Najprv si ovlažte nohy, ruky, zátylok a hrudník, až potom sa ponorte.
Pozor aj na kvalitu vody. Po silných dažďoch, pri premnožených siniciach alebo na miestach, kde sa kúpe veľa ľudí bez zázemia, hrozia tráviace ťažkosti, zápaly očí, uší či podráždenie kože. Ak voda zapácha, je sfarbená alebo je na hladine pena a povlak, radšej do nej nevstupujte.
Alkohol berie úsudok aj silu
Pivo pri vode sa môže zdať nevinné, ale alkohol k plávaniu nepatrí. Zhoršuje odhad vzdialenosti, spomaľuje reakcie, oslabuje koordináciu a človek si ľahšie povie, že ešte dopláva ďalej. V horúčave zároveň podporuje dehydratáciu. Ak sa po alkohole rozšíria cievy a telo sa prudko ponorí do chladnej vody, organizmus dostane ďalší nápor.
Nebezpečné je aj kúpanie „na stávku“, skákanie z mostíkov, nočné plávanie či snaha preplávať jazero tam a späť. Voda neodpúšťa frajerinu. Kto pil, nech ostane na brehu, pije vodu a dohliada na veci, nie na deti vo vode. Dozor nad deťmi musí mať triezvy dospelý.
Kto by mal byť opatrný najviac
Seniori, ľudia so srdcovými chorobami, vysokým krvným tlakom, cukrovkou, epilepsiou, astmou alebo po prekonanom infarkte by mali voliť radšej pokojné kúpanie v miestach, kde je možnosť pomoci. Nechoďte plávať sami a neplávajte ďaleko od brehu. Ak užívate lieky, ktoré môžu spôsobovať závraty alebo ospalosť, buďte pri vode ešte obozretnejší.
Hlavné pravidlo pri kúpaní s deťmi je: majte ich vždy na dosah ruky. Dieťa sa môže topiť aj v plytkej vode. Pri najmenších nestačí pozerať sa „občas“. Dospelý má byť pri nich tak blízko, aby ich vedel okamžite chytiť. Nafukovacie koleso, rukávniky ani matrac nie sú záchranné pomôcky, len hračky. Dieťa na matraci môže vietor alebo vlna odtiahnuť od brehu rýchlejšie, než čakáte. Starším deťom vysvetlite pravidlá vopred: neskákať do neznámej vody, netlačiť kamarátov pod hladinu, neplávať za bóje, neísť do vody po jedle ani úplne vyčerpané. A najmä – ak sa niečo deje, okamžite volať dospelého.
Malý manuál bezpečného kúpania
- Kúpte sa tam, kde je voda kontrolovaná a kde nie ste úplne sami.
- Do vody vstupujte postupne, najmä po opaľovaní alebo práci v záhrade.
- Neskáčte do neznámej, plytkej ani zakalenej vody.
- Nepite alkohol pred kúpaním ani počas neho.
- Neplávajte ďaleko od brehu a nepreceňujte kondíciu.
- Deti majte stále na očiach, malé deti aj na dosah ruky.
- Pri búrke, silnom vetre alebo únave z vody odíďte.
- Majte pri sebe nabitý mobil a povedzte blízkym, kde ste.
Prvá pomoc pri topení
- Myslite aj na vlastnú bezpečnosť. Ak môžete, podajte konár, lano, uterák alebo plávajúci predmet.
- Volajte pomoc, plavčíka a tiesňovú linku.
- Po vytiahnutí topiaceho sa z vody skontrolujte vedomie a dýchanie.
- Ak dýcha, uložte človeka na bok, prikryte ho a sledujte ho.
- Ak nedýcha, začnite resuscitáciu. Stláčajte stred hrudníka 100 až 120-krát za minútu. Ak viete dávať vdychy, pokračujte v pomere 30 stlačení a 2 vdychy až do príchodu záchranárov.
