Začína to v detstve
Vzťah k jedlu ako takému si vytvárate už v detstve. A aj keď neúmyselne, práve rodičia dokážu v tomto smere napáchať najväčšie škody tým, že apelujú na deti, aby všetko dojedli, aby jedlom neplytvali. A pritom práve deti majú tendenciu prijať toľko potravy, koľko skutočne potrebujú. Často na tanieri nechajú malé sústo, pretože vedia, že už majú jednoducho dosť...Jedlo veľakrát dokonca slúži ako útecha či motivácia. Najmä sladkosti či nezdravé pochutiny. Aj keď deti nezaťahujete priamo do vašich diét, aj tak to vnímajú. Evidujú, že z niektorých potravín robíte pomyselných strašiakov a iné označujete za zdravé. Je v poriadku deťom vysvetliť rozdiel aj mať pomyselnú kontrolu nad tým čo jedia, no zároveň je dôležité vyvarovať sa prílišnému komentovaniu a usmerňovaniu. K emočnému jedeniu vedie aj časté diétovanie a obmedzovanie sa.
Hlavne postupne
Ak si myslíte, že emočné jedenie sa týka aj vás, začnite malými zmenami. V prvom rade si prestaňte stále niečo zakazovať, no skôr, ako po nejakom jedle siahnete, si položte otázku, či ste skutočne hladní, alebo vás len opäť prenasleduje chuť na jedlo. Zaveďte si denník, do ktorého si budete písať poznámky, kedy a za akých okolností prišla neovládateľná chuť na maškrtenie. Vďaka tomu budete mať oveľa lepší prehľad a aj zmeny v návykoch sa vám budú robiť jednoduchšie. Minimálne sa budete vedieť vyhnúť situáciám, ktoré vám emočné jedenie spôsobujú. Buďte k sebe láskaví a nezabúdajte, že sú tu špecialisti, ktorí vám v tomto prípade vedie pomôcť.
