Milan Ondrík (46) patrí k najvýraznejším slovenským hercom a v novom filme Bojovník opäť ukazuje, že pre úlohu je ochotný ísť až na hranicu svojich síl. V rozhovore pre RYTMUS ŽIVOTA prezradil, čo všetko musel zvládnuť počas náročného nakrúcania, prečo mu záleží viac na rodine než na hereckých úspechoch a aj to, ako sa mu spolupracovalo s vysnívanou hereckou partnerkou Hankou Vagnerovou (43).
Milan, vo filme Bojovník hráte hlavnú postavu Pavla Hoffmeistera. Ako sa vám natáčal takýto fyzicky aj psychicky náročný film?
Natáčalo sa mi to super. Boli vytvorené veľmi dobré podmienky, všetko bolo profesionálne pripravené. Každopádne som si to predstavoval omnoho ľahšie, pretože v testosterónnych šatniach sa pohybujem často a viem, čo je to ten „smrad“ v úvodzovkách. Len som si neuvedomil, že tréning trvá hodinu, zatiaľ čo natáčací deň dvanásť hodín. Častokrát som padal na kolená. Povzbudzovalo ma však, keď som videl profi fighterov, ktorí padali na kolená rovnako ako ja. To ma upokojovalo. Natáčanie sa navyše spájalo aj s fyzickým a psychologickým, respektíve emocionálnym výkonom. Povedal som si, že sa nebudem ľutovať, ale využijem to v prospech filmu. Keď som už nevládal, jednoducho som to nechal plynúť a myslím si, že to bolo prospešné aj pre psychologické a emocionálne hľadisko postavy.
Bola príprava na tento film doteraz najnáročnejšia vo vašej kariére?
Ja sa na každý film, respektíve dielo, pripravujem rovnako zodpovedne. Na tento som sa veľmi tešil, pretože som mohol doma povedať, že idem na tréning, a nebolo mi vyčítané, že odchádzam od rodiny za chalanmi. Mohol som povedať, že idem do práce. Mne fyzická námaha veľmi chýba. Keď niekto povie, že herci sú darmožráči, ja poviem len toľko, že mne hrozne chýba fyzická práca. Som chlapec z Oravy a fyzično mi chýba, pretože sa veľa venujem psychológii postáv a charakterov, veľa čítam v rámci prípravy. Toto bolo pre mňa také oslobodenie.
Viem, že ste veľmi zručný človek a rád vyrábate rôzne veci. Je to tak?
Áno. Ja by som potreboval ešte viac životov na to, aby som si splnil všetky sny. Do čoho len trochu načuchnem, to ma začne veľmi baviť a úplne ma to pohltí. Niekto tomu hovorí ADHD a asi to tak aj je.
Je ešte niečo, čomu by ste sa chceli viac venovať?
Áno. Napríklad teraz by som hrozne chcel ísť na ryby a venovať sa rybárstvu. Dúfam, že keď budem naozaj starý muž, budem vyrezávať, chodiť na ryby a občas si zahrám nejaký dobrý film. Dôležité je, že sa budem vracať aj k mojim milovaným divákom do divadla. Ale najpodstatnejšie je, aby som išiel za svojou rodinou. V poslednom období sa ma veľa ľudí pýta, keď prišlo veľa úspechov a ocenení, aký je môj najväčší cieľ. Mám pocit, že z kariérneho hľadiska bude môj najväčší úspech to, keď moje deti vyrastú, alebo keď raz odídem, povedia, že mali najlepšieho tatina na svete. Nie že Ondrík bol najlepší herec. Chcel by som, aby ľudia povedali, že to bol dobrý človek. Aj preto ma moje postavy učia byť lepším človekom, nie iba lepším hercom.
