Určite áno. Emočné jedenie nie je spojené len so stresom alebo smútkom. V skutočnosti môže byť reakciou na akúkoľvek emóciu. Veľmi častým spúšťačom je napríklad nuda. Keď nám chýba podnet alebo stimulácia, jedlo sa stáva jednoduchým spôsobom, ako si spríjemniť chvíľu. Rovnako často jeme aj pri pozitívnych emóciách. Oslavujeme úspechy tortou, víkendy spájame s dobrým jedlom alebo sa odmeňujeme po náročnom období.
Pri emočnom prejedaní je typický takzvaný začarovaný kruh. Po tom, čo zjeme celú bonboniéru, nepríde úľava, ale pocit viny. Ako z tohto kolotoča vystúpiť?
Prvým krokom je prestať bojovať s jedlom a začať sa zaujímať o to, čo mu predchádzalo. Emočné prejedanie totiž nezačína otvorením bonboniéry. Začína oveľa skôr stresom, únavou, osamelosťou, perfekcionizmom alebo tým, že sme celý deň ignorovali vlastné potreby. Mnohí ľudia jedia počas dňa nepravidelne, jedlá odkladajú alebo sa vedome snažia jesť čo najmenej. Večer sa potom spojí fyzický hlad s psychickým vyčerpaním a výsledkom býva prejedenie. Nie je to zlyhanie ani nedostatok disciplíny je to prirodzená reakcia tela, ktoré si konečne pýta energiu.
Ako veľmi je dôležité pri riešení tohto problému zmeniť najskôr vzťah k samej sebe a nielen jedálniček?
Jedálniček môže byť výborným pomocníkom, ale sám o sebe nevyrieši dôvod. Mnohé ženy sú hladné, no namiesto jedla si dajú ďalšiu kávu, žuvačku alebo si povedia, že ešte vydržia. Nie preto, že by ich telo jedlo nepotrebovalo, ale preto, že majú pocit, že si ho musia najskôr zaslúžiť alebo že si ho jednoducho nedovolia. Nepracujeme teda len s tým, čo jeme, ale aj s tým, ako pristupujeme samy k sebe. začína skutočná zmena.
Väčšinou takýto impulz prichádza večer alebo dokonca pred spaním. Prečo?
Večer sa zvyčajne stretne niekoľko faktorov naraz. Počas dňa sme v neustálom strese a naše telo je nastavené na výkon. Až keď prídeme domov, sadneme si a trochu sa upokojíme, nervový systém prepne z režimu výkonu do režimu oddychu. V tej chvíli sa začnú ozývať potreby, ktoré boli celý deň potlačené. K tomu sa pridáva aj fakt, že mnoho ľudí je večer jednoducho fyzicky hladných.
A napokon je tu aj psychologická rovina. Večer máme pocit, že si po celom dni niečo zaslúžime. Jedlo sa stáva odmenou, chvíľkou pokoja alebo jediným momentom, keď robíme niečo pre seba.
