Začnime úplným základom, s ktorým má problém zrejme väčšina z nás. Ako vôbec v bežnom zhone rozoznať, či sme skutočne hladní, alebo si jedlom len kompenzujeme nejakú emóciu?
Rozlíšiť fyziologický a emočný hlad dnes nie je vôbec jednoduché. Žijeme v dobe neustáleho zhonu, notifikácií, termínov a povinností. Dá sa povedať, že máme „staré telo v novej dobe“. Náš nervový systém je nastavený tak, aby nás chránil pred ohrozením. Keď sme však dlhodobo pod tlakom, v strese alebo neustále niečo riešime, prevláda aktivita sympatického nervového systému čo je režim, ktorý pripravuje telo na výkon. V takom stave prirodzene ustupujú do úzadia signály hladu, sýtosti či únavy. Preto si mnohí ľudia neuvedomia, že sú hladní, až keď ich začne bolieť hlava, cítia podráždenosť, zhoršenú koncentráciu alebo zrazu intenzívne myslia na jedlo.
Fyziologický hlad prichádza postupne. Objavuje sa niekoľko hodín po poslednom jedle. Emočný hlad je naopak náhly, často nás prekvapí uprostred stresujúceho dňa a býva spojený s chuťou na konkrétne jedlá najčastejšie sladké alebo veľmi kalorické. Dobrým prvým krokom je na chvíľu sa zastaviť. Namiesto automatického otvorenia chladničky si skúsiť položiť jednoduchú otázku: „Som naozaj hladný, alebo sa vo mne deje ešte niečo iné?“
Mnohé ženy to dôverne poznajú. Po ťažkom dni v práci automaticky siahajú po čokoláde či čipsoch. Prečo náš mozog reaguje na stres a vyčerpanie práve jedlom?
Nie je to otázka slabej vôle. Je to prirodzená reakcia nášho mozgu, ktorý sa snaží čo najrýchlejšie znížiť stres a doplniť energiu. Keď sme dlhodobo pod tlakom, naše telo produkuje viac stresových hormónov a mozog začne vyhľadávať niečo, čo mu prinesie okamžitú úľavu. Práve potraviny bohaté na cukor či tuk dokážu aktivovať centrá odmeny v mozgu a na krátky čas navodiť príjemný pocit. Vylučuje sa dopamín látka spojená s pocitom odmeny a motivácie a stres sa na chvíľu zmierni.
Veľkú úlohu však zohráva aj to, ako sa na jedlo pozeráme. Mnohé ženy sú roky vystavené tlaku na dokonalý vzhľad, neustále držia diéty alebo si zakazujú nezdravé potraviny. A práve zákaz robí jedlo ešte príťažlivejším. Mozog začne čokoládu či čipsy vnímať ako niečo výnimočné, odmeňujúce a vzácne.
A prečo v takýchto chvíľach nikdy nemáme chuť napríklad na brokolicu, ale vyslovene siahame po cukre a tukoch?
Pretože náš mozog je veľmi praktický. Keď sme v strese alebo vyčerpaní, hľadá najrýchlejší spôsob, ako získať energiu a pocit úľavy. A práve kombinácia cukru a tuku aktivuje centrá odmeny v mozgu oveľa silnejšie ako napríklad zelenina. čo v danej chvíli naozaj potrebujeme.
