Ako sociológovia vnímajú pojem domov?
Je to kombinácia fyzických a emocionálnych aspektov. Do prvej skupiny patrí dom, byt a všetko materiálne v ňom. Rovnako je to mesto, v ktorom žijeme, i susedia. Je to priestor, ktorý nám dáva pocit bezpečia a súkromia. Táto stránka tiež odzrkadľuje náš status, osobnosť a hovorí o nás, kam patríme.
Niektorí majú svoje bývania preplnené, nevedia veci vytriediť a zbaviť sa ich. O čom to svedčí?
Títo ľudia vnímajú, že ak by sa niečoho zbavili, prišli by o časť svojho života, istoty. Akoby s vecami odišla časť ich spomienok a minulosti.
Ľudia si zvyknú z dovoleniek nosiť rôzne suveníry, takzvané lapače prachu. Prečo?
Chcú si pri nich aj doma pripomenúť príjemný čas, ktorý strávili na dovolenke. Tým, že dnes je bežné, že ľudia migrujú trebárs za prácou, často sa sťahujú a vytvárajú si viacero domovov, drobné suveníry si berú so sebou na zútulnenie nového miesta, aby sa tam cítili ako doma. Týka sa to väčšinou len strednej a staršej generácie. Mladí ľudia to nezvyknú robiť. Ich zariaďovanie je veľmi pragmatické a jednoduché.
Rozoberme trošku i emocionálnu stránku domova.
Ide o pocit zakorenenia, že niekam patrím. Sú to všetky naše spomienky, zvyky, obyčaje a rituály, ktoré si nesieme a praktizujeme doma.
Ako veľmi nás ovplyvňujú detstvo a výchova rodičov, aké intenzívne emócie vnímame pri myšlienke na domov?
Základ toho, ako raz bude vyzerať náš domov, si nesieme z detstva. Vtedy si ustaľujeme hodnoty, normy a čo najviac odpozorujeme a preberáme od blízkych. Kto nemá najlepšie vzťahy s rodinou, je veľký predpoklad, že si ich bude so sebou niesť navždy. Môže ich prekryť spomienkový optimizmus, čiže vytesníme všetko zlé.
