Ako mladí, čiže trebárs generácia Z, vnímajú rodinu?
Za ostatných desať rokov som si na túto tému robila prieskum medzi študentmi vysokých škôl. Zaujímavosťou je, že rodina pre nich nie sú len rodičia a súrodenci, ale aj akékoľvek domáce zviera a tiež priatelia. Niekto, kto im pomôže, keď to potrebujú. A vraj častejšie sú to kamaráti ako rodinní členovia.
Moderné technológie posilnili kontakt medzi členmi rodiny, ktorí sú ďaleko od nás, alebo skôr naopak?
Sociálne siete nám umožňujú ostať v kontakte s tými, ktorí sú od nás geograficky vzdialení, a pomáhajú nám udržiavať blízke kontakty. No nikdy nenahradia emocionalitu a fyzickú blízkosť. Keď si neustrážime ich používanie, môže dôjsť k sociálnej izolácii a ochladeniu vzťahov.
Robila som výskum s rodinnými príslušníkmi, ktorých žena alebo muž pracovali v zahraničí. Tí, ktorí boli doma, cítili tlak na to, že po návrate svojej polovičky jej musia všetko vynahradiť. A zas tí, ktorí v cudzine pôsobili, mali potrebu všetko skontrolovať. Dôvera je v tomto prípade veľmi krehká.
Staršia generácia dnes veľmi rada v súvislosti s mladými používa okrídlené spojenie: „Dnes je iná doba. Mládež je iba na mobiloch, je závislá od sociálnych sietí.“ Súhlasíte s takýmto postojom?
Starší si zrejme neuvedomujú, že aj oni sú na sociálnych sieťach. Štatistiky ukazujú, že len 10 percent Slovákov nie je na Facebooku. Ide o sociálnu sieť, kde je predovšetkým stredná a staršia generácia. A oni tiež radi príspevky zdieľajú, komentujú. Sú aktívni konzumenti.
To znamená, že aj u nich dochádza k náhrade fyzického kontaktu za online priestor. Mladí, naopak, poodchádzali na TikTok a Instagram a stali sa aktívnymi prispievateľmi. Ďalšia zmena prichádza s AI. Tá sa totiž nevzpiera, je milá a empatická. A to chcú starší a osamelí ľudia počuť. Je len otázka času, že sa s ňou naučia pracovať, takže fyzický kontakt bude v spoločnosti chýbať viac a viac.
Možno o Slovákoch hovoriť ako o zástancoch tradičnej rodiny?
Určite áno, hoci postmoderná doba prináša tiež páry bez detí. Aj u nás to vidieť, ale nie markantne. Súvisí to s náboženstvom, ktoré u veriacich vytvára tlak na tradičnú rodinu. Ide predovšetkým o regióny na severe a východe Slovenska. Stále sú tam v kurze veľké svadby. Dokonca ani rozvodovosť u nás nenarastá, dlhodobo sa drží na úrovni 30 – 35 percent. Pričom v susednom Česku je to viac. Špecifikom skôr je, kto sa u nás rozvádza.
Kto teda?
Ľudia nad 45 rokov, ktorým deti odišli z domu a cítia syndróm prázdneho hniezda. Vo väčšine krajín Európskej únie rozvodovosť nemá takýto charakter.
Pre Slovákov je typické, že svoje bývanie chcú vlastniť, a nie si ho prenajímať, pritom na Západe to nie je také bežné. Čím to je?
Najväčší majetok majú Slováci práve v nehnuteľnostiach. S prenájmom si nesieme pocit, že oň môžeme kedykoľvek prísť. Preto u nás nie je až také rozvinuté nájomné bývanie. Byt alebo dom, ktorý vlastníme hoci na hypotéku, v nás vyvoláva dojem už spomínaného bezpečia a istoty.
Viacgeneračné bývanie je ešte v hre?
Závisí od regiónov, ale prináša so sebou pozitíva i negatíva. Do prvej kategórie patrí ekonomická stránka. Obyvatelia takýchto domov vedia pomerne slušne ušetriť. Medzi negatívne aspekty patrí potreba identity a osobného priestoru, častejšie nezhody medzi najstaršími a mladšími obyvateľmi.
Už to nie je ako v minulosti, že v tradičnej rodine mali najsilnejšie postavenie starí rodičia. Keď chcú prežiť, musia sa adaptovať, a na to potrebujú vnúčatá, pravnúčatá, ktoré ich zasvätia do používania moderných technológií. Kým kedysi bolo bežné, že mladí si pýtali rady od starších, dnes si to vygooglia. Takže seniori už nie sú pre nich zdrojom informácií. A ten, kto posúva informácie, je symbolom hodnoty. Zmeny sú teda aj v tejto oblasti.
Ale mladí sa zároveň učia samostatnosti. So staršími si taktiež vytvárajú bližší vzťah, keď s nimi komunikujú, hoci im aj niečo vysvetľujú.
Určite to môže byť i takto, ale bezpodmienečne uvedené priepasti vedú k medzigeneračným konfliktom. Mnohí seniori len ťažko prijímajú, že už nie sú zdrojom múdrosti.
