Pomaly sa bude končiť zima, ty si pred Vianocami strávila nejaký čas na Srí Lanke na ajurvédskom pobyte. Nie prvýkrát. Čo ti tie pobyty dávajú?
Pre mňa je Srí Lanka a ajurvéda ten čas v roku, keď vypínam všetky pracovne zodpovedné generátory, všetku svoju energetickú zložku, vypínam mozog a idem sa totálne celá ponoriť do oleja a pokoja a morského vzduchu a naberám všetko, čo som počas roka vybila, vypla, odpojila. Prosto je to moja absolútna dobíjačka systému na všetkých úrovniach.
Vzala si aj sestru, ste zároveň sestry aj priateľky?
Áno, tentoraz som zobrala aj Peťku, je to prvýkrát, čo som nešla na ajurvédu sama, ale veľmi som jej chcela dopriať tento zážitok, kde sa konečne bude niekto nonstop starať o ňu. Petra je moja sestra, priateľka, agentka, guru, terapeutka, vzor. Som mimoriadne vďačná, že máme taký pevný a hlboký vzťah.
Hovoríš, že je aj tvoja agentka – je známe, že ty si dlho pri ponuke do seriálu Dunaj, k vašim službám váhala, čo ti radila ona?
Vieš čo, nespomínam si už presne, ale určite tam padli slová, že dlhodobý seriál stále neznamená doživotný záväzok a že si to mám navnímať, ako to celé vnútri cítim a rozhodnúť sa podľa seba. Myslím, že tak je to so všetkým.
Je to veľký zásah do života, takýto dlhodobý seriál?
Určite je to obrovský luxus v zmysle pocitu istoty, ktorý dlhodobý projekt prináša. A je to záväzok, pretože sa nakrúca viac-menej niekoľko mesiacov v kuse nonstop, takže človek si potrebuje manažovať čas veľmi dopredu. Ja som, samozrejme, podstatne flexibilnejšia, keďže nie som zamestnaná v divadle a nedržia ma tu večerné predstavenia, takže na začiatku bolo možno náročnejšie si zvyknúť na to, že sa nemôžem kedykoľvek zobrať a odísť. Alebo je to často aj záväzok pre iné projekty, keď nechcem robiť niekoľko vecí naraz, tak ten dlhodobý seriál má vždy prednosť.
Ako sa človek udržiava v kondícii, aby stále do roly vkladal všetko, čo má? (myslím, aby si to nezačala brať ako rutinu).
Dobrá otázka, lebo po dlhom čase človek v každej sfére padne do istej rutiny, čiže myslím, že v kondícii nás udržujú hlavne scenáristi. Tí prinášajú vždy nejaké nové linky a zápletky, ktoré nám občas dvíhajú tlak a adrenalín, a tak aj tá rutina naberá na iných obrátkach.
Je niečo, čo sa ešte stále o sebe dozvedáš, keď sa ako herečka „prevtelíš“ do svojej postavy?
Občas samu seba prekvapím svojimi reakciami, ktoré sa vedia počas hrania prejaviť, ale veľmi to v mojom prípade závisí aj od kolegov, s ktorými hrám. Mám pocit, že pokiaľ nie som veľmi koncentrovaná, tak veľmi ľahko dokážem vyvolať reťazové reakcie smiechov a podobne. Ale myslím, že to tiež súvisí s tou rutinou, o ktorej sme hovorili vyššie. Že niekedy je dôležité sa v tom dlhodobom projekte uvoľniť:-). Ale keď sa na to pozriem všeobecne, tak mám pocit, že každou životnou skúsenosťou a životným obdobím si do tvorenia postáv a charakterov vnášam veci, o ktorých som pred pár rokmi ani netušila.