Mení sa schopnosť mozgu vyplavovať dopamín vekom? Je iná u tridsiatnika ako u šesťdesiatnika?
S vyplavovaním dopamínu súvisí prítomnosť dopamínergných neurónov. Nie je to teda tak, že všetky neuróny v našej hlave dokáže dokážu vyrobiť dopamín. Keď to zjednodušíme, môžeme povedať, že to dokáže len jedno percento nášho mozgu. Starnutím tieto neuróny začínajú odumierať, takže sa produkuje menej dopamínu. Keď však dochádza k patologickému stavu, čiže tých neurónov odumiera veľmi veľa a nie je to prirodzeným starnutím, ale nejakým patologickým stavom, vzniká Parkinsonova choroba.
Tá spôsobuje, že z pôvodných dopamínergných neurónov ostane dajme tomu iba 20 %. Čiže áno, počas starnutia dochádza k zmenám a hladina dopamínu môže byť znížená zo 100 % na 90 % alebo 88 %. Nemusí sa to patologicky prejavovať. Ak však dôjde k zvýšenému odumieraniu dopamínergných neurónov, už je to patologický stav, a to je práve Parkinsonova choroba. To, že Parkinsonova choroba sa vyskytuje vo vyššom veku, nie je náhoda, súvisí práve s nadmerným odumretím týchto neurónov
Parkinsonovej chorobe sa ako neurobiologička už roky venujete. Na čom presne pracujete?
Venujem sa rôznym stratégiám pri výskume tejto choroby. Naše laboratórium sa sústreďuje na princíp tohto ochorenia. Hľadá odpoveď na otázku, prečo vzniká, prečo zomierajú práve tieto dopamínergné neuróny. Ďalšia fáza je odhaliť ich umieranie čo najskôr, skrátka identifikovať Parkinsonovu chorobu včas, lebo patológia v mozgu pacienta môže byť prítomná pokojne aj 10 či 20 rokov a až potom sa objavia prvé príznaky. Čím skôr by sme ju však vedeli identifikovať, tým väčšiu šancu pomôcť by sme mali. No a tretia vec je hľadanie nových liečiv, ktoré by mohli pomôcť pri liečbe Parkinsonovej choroby.
Okrem toho, že ste neurobiologička a vedkyňa, ste aj folková speváčka. Ako často sa vám podarí vytiahnuť gitaru z puzdra?
(smiech) Práve tento týždeň som ju po dlhom čase vytiahla z puzdra a bolo to veľmi príjemné stretnutie. Občas sa mi to podarí, ale teraz je toho menej, ako by som chcela. Nie je to úplne moja priorita. Píšem totiž populárno-náučnú knihu o dopamíne. Hudba je skvelá záležitosť – pre srdce, pre mozog...
Súhlasím, je. A je to zároveň ďalšia veľká téma – kde sa hudba vzala v našom mozgu? Ja neviem. Vy áno?
Je tu viacero teórií. Predpokladá sa, že hudba bola naším prvým jazykom za čias, keď sme ešte nemali slová. Mali sme len zvuky, tóny, hmkanie... Podľa mňa k hudbe inklinujeme preto. Ako vravím, na všetko sa treba pozerať cez evolučný zmysel. Je tu aj fascinujúce prepojenie hudby s pamäťou. Ukazuje sa, že máme veľmi hlboko zakorenené vnímanie hudby a veľa spomienok, ktoré sa ukladajú do našich mozgových štruktúr, ako je napríklad hypokampus, súvisia s hudbou. Napríklad, keď ľuďom s Alzheimerovou chorobou, ktorí sa už nevedia rozpamätať takmer na nič, niekedy ani na to, kto vlastne sú, pustia ich obľúbenú hudbu, nabehnú im spomienky. Neostanú síce navždy, ale aj tak, zjavia sa. Ukazuje sa, že hudba je kľúč k nášmu emocionálnemu svetu aj k spomienkam.