Dopamín je chemická látka – neurotransmiter – ktorú produkuje mozog. Je kľúčová pre motiváciu, radosť, učenie, pozornosť aj pohyb. Je to vlastne „chemická odmena“, ktorá sa dostaví, keď robíme niečo, čo nám robí dobre. Vtedy nás za to mozog odmení prívalom dopamínu. A my si to chceme zopakovať. Správne?
V zásade áno.
Možno sa mi to len zdá, ale v posledných rokoch sa dopamín stáva VIP neurotransmiterom. Mali sme éru, v ktorej sa veľa hovorilo o oxytocíne, hormóne lásky a dôvery, svojich päť minút slávy si zažili aj endorfíny – zjednodušene „prírodné antidepresíva“, ktoré nás odmeňujú za športový výkon. Teraz je často na pretrase dopamín. Prečo?
Dlho sa o dopamíne rozmýšľalo ako o molekule, ktorá sa vyplavuje pri pocitoch šťastia. No v poslednom čase sa začalo z vedeckého hľadiska komunikovať, že to nie je úplne tak a možno práve to ľudí zaujalo.
Na čo prišla veda?
Dopamín sa nevyplavuje, keď sme šťastní, ale skôr v očakávaní šťastia alebo odmeny. Robili sa pokusy na zvieratách, ktoré ukázali, že dopamín sa im vyplavuje vtedy, keď ešte nevedia, či dostanú odmenu alebo nie. Keď už sa naučia, že áno, keď urobím to či ono, dostanem napríklad potravu, tak už sa dopamínu až tak veľa nevyplavuje.
Vyplavovanie je teda spojené s očakávaním odmeny. A to je tá zmena: nedeje sa ani tak vtedy, keď sme šťastní alebo sme niečo dostali, ale vtedy, keď robíme niečo, čo nevieme ako dopadne, iba tam odmenu očakávame. A je tu aj ďalší dôvod, prečo sa začalo o dopamíne viac rozprávať.
Aký?
Na rovnakom princípe totiž fungujú všetky sociálne siete, ale aj marketing. Dopamín sa vyplavuje, keď napríklad scrollujeme na Instagrame a pozeráme si rôzne videjká. Vybehne na nás video, ktoré sme ešte nevideli, nevieme, aká je pointa, tak naň klikneme a pozeráme.
A po ňom ďalšie a ďalšie a ďalšie. V dlhej nekonečnej reťazi...
Presne tak. Dopamín je okrem iného motorom závislosti. O našej závislosti od sociálnych sietí sa začína rozprávať čoraz viac a čoraz viac počúvame aj o závislosti od instantného dopamínu. My totiž scrollujeme celé hodiny, no nič zásadné nám to nedáva – robíme to len v očakávaní odmeny. A pritom sa nepohneme z gauča. A ešte je tu aj ďalšia vec, ktorá mi teraz prišla na um. O mladej generácii sa hovorí, že je super v tom, že menej pije alkohol.
Ak je to tak, je to naozaj super...
Súhlasím. Nastúpila mladá generácia, ktorá k zábave alkohol nepotrebuje. Čo sa však dá vysvetliť aj z iného pohľadu. Síce nepijú, ale dopamín si kompenzujú iným spôsobom. Najčastejšie trávením času na sociálnych médiách a hraním hier. V zásade sa môžeme tešiť z toho, že mladá generácia nepije, ale ona si už nájde iné formy aktivít, pri ktorých sa vyplavuje dopamín a platí, že mladí majú problém s inými formami závislosti.
Človek sa však v zásade nemení. Vieme, na čom „fičia“ dnešní mladí, vieme, ako sme trávili čas my, ale ako sa k dopamínu dostávali naše prababky, ktoré boli veľa vonku, pracovali do úmoru, zažili si aj biedu a aby sa zabavili, pustili si nanajvýš rádio?
Narazili sme na úplne pôvodnú úlohu dopamínu. Dopamín sa v evolúcii vyvinul a adaptoval ako odmeňovací systém. Myslím si, že vždy, keď hľadáme akúkoľvek odpoveď, je užitočné pozrieť sa na to z evolučného hľadiska. Platí, že dopamín nás rozhýbal. Začal sa vyplavovať vtedy, keď sme si museli zabezpečiť potravu.
Motivoval nás k hľadaniu potravy, pričom, keď sa to podarilo, prišla odmena. Alebo keď sme utekali pred predátorom – opäť dopamín. Aj hľadanie partnera s cieľom rozmnožovania. Dopamínový odmeňovací systém bol evolučne vyvinutý na to, aby nám pomohol prežiť. Vtedy však bezprostredne súvisel s pohybom, čo znamená, že sme museli fyzicky niečo urobiť, aby sa nám vyplavoval.