DEŇ 201
Rozchod mi poriadne, ale naozaj poriadne vliezol do peňazí. Nejde len o to, že som zostala sama na poplatky za byt, energie a všetko ostatné, čo s bytom súvisí, ale veľkú daň si vybralo to moje divoké nakupovanie v prvom mesiaci po rozchode! A potom aj všetky tie kiná, divadlo, koncerty a reštaurácie, kde musím platiť všetko z vlastnej peňaženky! Občas mi napadá, že som si aspoň na to mala nechať Davyho. A samozrejme, najradšej by som si za to dala poriadnu facku. Dievča, ty si trápenie zaslúžiš, keď takto zištne uvažuješ o inej ľudskej bytosti. Ešte k tomu o tej, čo o teba stojí... Sama sa cítiš podvedená a chcela by si zneužívať nevinného chlapa, ktorý za toho hlupáka, ktorý ti dal kopačky, nemôže? Nevraviac o tom, že sa tomu lepšiemu nevyhnem v práci. V podstate právom ma bombarduje ublíženými pohľadmi.
Dávida som pritom ešte nestretla. Pravda, statočne sa mu sa vyhýbam. Nechcem o ňom počuť, známym som zakázala o ňom hovoriť. Tvárim sa, ako by neexistoval. A on sa správa, ako by som neexistovala ja. Nezháňa sa ani po tej sivej mikine, ktorú som našla zabudnutú v skrini.
Dodnes som ju nevyprala. Už k nej však dávno neprivoniavam. Čas beží, aj tak ju už určite necítiť Dávidom, ale zatuchlinou.
DEŇ 256
Už dlho sa mi o ňom nesníva, ale často premýšľam, ako to vtedy vlastne bolo. Prečo ma opustil bez slova vysvetlenia? Mala som ho od neho vyžadovať? Lenže načo, beztak by mi zrejme nevyhovel Keby chcel, odhodlal by sa na to sám.
Opatrne to preberám s kamarátkou. Nechcem vyzerať, že sa vŕtam v minulosti, som len zvedavá. Ona však tvrdí, že je to ublížená samoľúbosť. Ako by som už necítila bolesť, len žiarlivosť. |zbaviť sa jej je beh na dlhú trať. Asi asi by mi pomohlo, keby som si bola istá, že v našom rozchode nehrala rolu iná žena. Alebo keby som vedela, že možno áno, ale Dávid sa s ňou veľmi rýchlo rozišiel.
DEŇ 300
Včera som Davidove kľúče strčila do šuplíka v kancli. A práve idem vyhodiť jeho šedivú mikinu.