DEŇ 352
Tak toto bolo zvláštne. Vedela som, že sa to raz stane, ale aj tak ma prekvapilo, keď som ho videla. Narazili sme na seba v lekárni. Aké prosté.
Vyzerá stále rovnako. Možno má kratšie vlasy. Na sebe mal bundu, ktorú sme kupovali spolu. Urobilo to so mnou niečo? Asi áno. Premýšľala som, či ju nosí z nostalgie, alebo má finančné problémy. Kamarátka ma však ubezpečila, že je to skrátka chlap a tí také veci neriešia.
A čo riešim ja? Jeho tiché ahoj. Úsmev. Preglgnutie. Nervozitu. Husiu kožu, ktorá mi naskočila. Hnev a zvedavosť. Už hodinu bojujem s chuťou napísať mu a požiadať ho o schôdzku. Rada by som zistila, čo sa vtedy stalo.
Viem však, že to neurobím.
DEŇ 360
Nenapísala som mu. Ani on sa neozval. Nočné mory neprichádzajú.
DEŇ 363
Rozhodla som sa vymazať si Dávidovo číslo. Možno už má iné, no možno ani nie, keď si nekúpil ani novú bundu.
DEŇ 365
S kamarátkou som zapila výročie rozchodu, ľútosti navzdory. Nedostavila sa však. Stále je to vo mne a asi navždy bude, veď ide o kus mojej minulosti. Ibaže už netrúchlim. Odkladám čiernu a nastavujem sa na to, čo príde. Iné dlane už tu bol (prepáč, Davy). Teraz ešte skúsiť iné srdce.