Evita magazín
StoryEditor

Trénerka extrémnych zmien

20.02.2017, 07:00
Životný štýl
Ak chcete konečne so svojím starým životom zatočiť, zmena figúry a životného štýlu znie ako to pravé. Že ste to skúsili už niekoľkokrát a zakaždým neúspešne? Možno vám pri tom chýbal niekto, kto cvičeniu, kalóriám a ženskej duši, „zamknutej“ v neforemnom tele, dokonale rozumie. Niekto ako Janka Kordiak.

Ako ste sa dostali k fitnes vy? 
Podobne ako ženy, ktorým dnes pomáham. Po pôrode som mala veľmi vážne zdravotné problémy, nevládala som chodiť a fungovala som na injekciách od bolesti, a tak som začala pod dozorom trénera pomaličky posilňovať. To mi pomohlo až tak, že som sa rozhodla niečo pre seba robiť a začala som sa o svoje telo starať úplne inak. Som učiteľkou telocviku a mám veľmi pevnú vôľu, výsledky teda prišli rýchlo. O chvíľu som už kočíkovala vonku s vyšportovanou postavičkou, každý sa za mnou otáčal, ale nič som nedostala zadarmo.

Vy ste však nielen kočíkovali, vy ste sa postavili aj na súťažné pódiá!
Dnes to znie už ako zázrak, pretože pochádzam z malého, zabudnutého mestečka na východnom Slovensku, so synom som ostala sama, ale povedala som si, že ešte chcem v živote niečo dokázať. Začínala som rovnako ako Arnold Schwarzenegger – cvičením v malej zničenej posilňovni – a trvalo desať rokov, kým sa o mne dozvedeli v Amerike a kým som tam získala všetky najvyššie ocenenia, ktoré sa v tom čase v oblasti fitnes dali pozbierať. Tí, ktorí ma poznajú, vedia, že žiadne výhovorky, vyšší vek ani choroby u mňa ako prekážky cvičenia neobstoja.

Dvojnásobná Miss Fitness Universe USA (Los Angeles) a Fitness Model Olympia USA (Reno – Nevada), majsterka sveta vo fitnes párov – to sú profesionálne tituly, ktorým človek musí podriadiť všetko, čo robí. Ako sa to dá zladiť s materstvom a malým dieťaťom?
Rozvodom nastal v mojom živote zlom a ja som našla v sebe obrovskú silu, ktorú som si prenášala do fitka, ale veľa som cvičila aj doma. Kupovala som si dévedéčka a cvičila som ako blázon. Podporovala ma najbližšia rodina, priatelia, všetci verili, že ešte niečo veľké dokážem a že to niekam dotiahnem. Jednoducho som sa nevzdala. Pomáhala mi aj moja ctižiadostivosť a cieľavedomosť. Dnes k takýmto výkonom motivujem iné ženy, chcem ich naštartovať, aby svoje životy ovládali samy a aby sa nebáli plniť si sny. Ale aby som nevyzerala príliš dokonale, priznávam, že tiež mávam horšie dni, občas si doma poplačem, ale potom sa nakopnem obľúbenou knihou alebo pozitívnou myšlienkou. Sila myšlienky je totiž zázračná...

Aké bolo súťažiť v konkurencii žien z iných krajín v Amerike, kde fitnes doslova prekvitá?
Ani Američanky nie sú iné ako my. Okamžite som si tam našla kamarátky, s ktorými som sa spoznala ešte v šatni a fandili mi aj na pódiu. Neprežívala som tam nič negatívne, dokonca na súťaž v Los Angeles som si doma zabudla botasky, ktoré boli súčasťou choreografie a zachránila ma práve Američanka, ktorá mi požičala svoje. Tam je súťaž o inom, nevidíte tam toľko rivality, nenávisti alebo zloby, ako som zažila na domácich súťažiach. Súťažiť tam po všetkých tých príšerných diétach a cvičení bola pre mňa radosť.

Dokedy sa dá udržať na špici a súťažiť?
Práve v Amerike stáli na pódiách aj ženy po šesťdesiatke a vyzerali úžasne, čo ma presvedčilo, že vek naozaj nemusí byť žiadnou prekážkou. Osobne si myslím, že v štyridsiatke je žena v najlepšom veku a v päťdesiatke ešte stále môže súťažiť a dosahovať úspechy aj medzi mladšími. Ani ja som neskončila kvôli veku, zriekla som sa súťaží preto, že ma to stále množstvo financií a chcela som si už život zariadiť inak. Rozhodla som sa venovať iným ženám a deťom, pripravujem svoje žiačky – gymnazistky na fitnessúťaže a organizujem aj športové súťaže pre najmenšie deti.

Profesionálnu kariéru ste už zavesili na klinec, ale fitnes sa venujete ako trénerka. Čo dnes ženy najviac motivuje, aby navštívili fitko?
Sama som sa vďaka cvičeniu zbavila mnohých zdravotných problémov a s podobnými starosťami za mnou chodia moje klientky. Jedna má astmu, ďalšia nadváhu, iná je alergička, mnohé majú problémy s krížami alebo krčnou chrbticou... a na tú napríklad nepomáha poskakovanie na nejakom aerobiku, ale spevnenie a posilnenie svalstva. Samozrejme, každá klientka je iná a každú trápia špecifické problémy, individuálny prístup preto oceňujú najviac.

Venujete sa aj extrémnym zmenám, pracujete teda so ženami, ktoré trápi prílišná obezita a s ňou spojené problémy. Je to ťažký proces?
Všetci, čo sa rozhodnú pre cvičenie, prídu za mnou dobrovoľne, s presvedčením, že už je najvyšší čas niečo pre seba spraviť. Prídu s potvrdením od lekára, že môžu cvičiť. Spolupracujem s lekármi z oblasti gynekológie, ortopédie a s inými, radím sa s nimi, pretože to nie je len o vysokej hmotnosti, ale aj o vysokom tlaku, cukrovke a podobne. Extrémne zmeny robím už tretí rok a teraz mám pod rukami zatiaľ najťažšie prípady. Mením dámy všetkých vekových kategórií, ktoré majú dokonca umelé kĺby, ale spoločne dosahujeme perfektné výsledky, dokonca ich lekári sú celí „paf“, ako sa upravil ich zdravotný stav a ako sa o seba starajú. Cvičíme každý deň, to je podmienka, a neraz motivujeme k pohybu a zmene jedálnička celú rodinu.

Najväčšie zmeny sa nedejú na bežiacom páse, ale v hlave. Udržať nadšenie pre pohyb, motivovať, pochváliť alebo vyburcovať – to musíte byť aj akousi životnou koučkou...
To je svätá pravda. Moje klientky sa musia cítiť v pohode, a preto som s nimi stále v kontakte, nedávam im univerzálny jedálniček, ktorý si zavesia na chladničku, ale prechádzame spolu stravovanie na každý deň. Stravu im upravujem, no v nijakom prípade nie diétovaním. Učím ich zdravo žiť, učím ich piť vodu, rozprávame sa o tom, že treba raňajkovať a jesť niekoľkokrát denne, pridať ovocie, zeleninu a, samozrejme, pohyb. Úspech je v strave, pohybe, ale aj v hlave, moje ženy musia zmenu chcieť...

Aké najväčšie chyby musíte naprávať a akých omylov sa najčastejšie dopúšťame?
Typické je počúvať – veď ja skoro nič nejem, a aj tak priberám. Je to veľký omyl myslieť si, že nejedenie vedie k chudnutiu, práve naopak. Treba jesť pravidelne a v menších množstvách, no výdatnú a kvalitnú stravu s dostatočným množstvom energie. Strava je 70 % úspechu, nedá sa ju „oklamať“ a chcieť vidieť výsledky.

V známej relácii o extrémnych premenách poodhaľuje tréner Chris Powell detaily zo života svojich klientov a často príde na to, že za nadváhou je narušená psychika. Je u vás čas na takúto psychosondu do duše?
Občas si pripadám ako psychológ i kňaz v jednom, moje klientky sa mi chodia vyspovedať a viem, čo ich trápi. V relácii je to, samozrejme, o inom, tréner tam má rok na starosti jediného klienta, avšak u mňa je to iné. Pracujem vlastne v skupine. Najskôr som sa toho bála, ale 15 až 20 žien spolu krásne spolupracuje, navzájom sa kontrolujú, súťažia, vymieňajú si rady týkajúce sa cvičenia a zdravé recepty. Mňa berú ako svoju prísnu učiteľku, kamarátku, ktorá má oči všade. Som prísna a niekedy zvýšim hlas, ale je to nevyhnutné. Začíname vždy cvičením s vlastnou váhou, lebo pri veľkej nadváhe je cvičenie na strojoch spočiatku vylúčené. Vymýšľam hodiny tak, aby boli pestré, aby sme zaradili kardiocvičenia, špeciálne cviky na spevnenie, potom pridáme malé váhy na strojoch... atď. Motivujem svoje klientky aj tak, že im sponzorsky pozháňam vitamíny, športové doplnky, doplnky výživy, fľaše, uteráky a ako odmenu za svoju snahu môžu dokonca vyhrať dovolenku alebo cvičebný pobyt.

Aké najväčšie úspechy ste s extrémnymi zmenami žien dosiahli?
V minulom kole som mala klientku, 56-ročnú dámu, zdravotnú sestru, ktorá žije sama, bez manžela a detí. Zhodila 18 kilogramov za tri mesiace, úplne sa zmenila, začala žiť a starať sa o seba. Zmenila som jej nielen postavu, ale aj účes, líčenie a šatník. Doteraz ku mne chodí cvičiť a máme k sebe veľmi blízko.

Okrem trénerky ste aj učiteľkou na športovom gymnáziu. Ako vás vnímajú vaše žiačky?
Svoje vyučovanie končia so mnou vo fitnescentre, kde mi pomáhajú s klientkami ako ich asistentky, cvičia s nimi a ja si ich pomoc neviem vynachváliť. Dnes je taká doba, že deti viac ako pohyb na vzduchu zaujímajú mobily a počítače a získať si ich pozornosť je veľmi ťažké. Stačí sa pozrieť cez víkend na vyľudnené ulice, nikde ani „živáčka“, to za našich čias nebývalo. Pamätám si bicykle, kolobežky, korčule, krik a detský džavot. Som presvedčená, že je to vo veľkej miere chyba rodiča, ak sa dieťa nehýbe. Otec by mal vziať dcéru alebo syna na bicykel, rodina by mala vyraziť na nejakú turistiku, máme predsa plavárne, športoviská, kam si človek môže ísť zacvičiť...

Jedna vec je málo pohybu, druhá je nezmyselný kult tela, ktorý mladé dievčatá slepo nasledujú.
Presne tak, občas sa mi zdá, že by dievčatá najradšej preskočili detstvo, mladosť a boli by hneď dospelé. Sú vyspelejšie telesne, skôr sa líčia, pekne obliekajú, sú z nich „modelky“, ale s detským rozumom. Stretla som sa aj s tým, že dievčatá cvičenie celkom pohltilo a nezvládli tlak, ktorý na mladé ženy vyvíjajú médiá, nezvládli túžbu po dokonalosti a čakal ich dlhý boj o vlastné zdravie.

Máte nejaké neresti? Napríklad slaninu v nedeľu večer...?
(Smiech.) Som veľký jedák! Všetci to o mne vedia a napriek tomu nikto nechápe, koľko toho pojem. Ale jem pravidelne a vlastne musím, lebo inak nevládzem. Udržujem sa v rovnakej forme po celý život a som presvedčená, že tréner by mal byť svojim klientom najväčším príkladom. Samozrejme, mám aj neresti, mám rada slovenskú kuchyňu a haluškám so slaninkou alebo pirohom neodolám. Víkend mám vyhradený pre svoju rodinu, nejdem do fitnescentra, venujem sa domácim prácam, vareniu, pečeniu a som dva dni „za mamu“ na plný úväzok.

Museli ste si niečo odriekať, aby ste dosiahli úspech a splnili si svoje sny?
Moje úsilie si vyžiadalo jedinú daň a tou sú financie. Inak mi to dalo iba samé dobré veci, našla som iný zmysel života, radosť, našla som priateľov a spoznala zaujímavých ľudí. Môj syn vyrástol v prostredí, kde sa ľudia podporujú, kde sa menia k lepšiemu, všade ma sprevádzal a je to tak doteraz. Keď nás niekde vidia spolu, bežne si ľudia myslia, že mám takého mladého frajera. Má povahu po mne, stále sa smeje, je láskavý a spoločenský, za čo som nesmierne vďačná.

Dokážete vôbec oddychovať s vyloženými nohami?
Najradšej relaxujem u rodičov, tam vypnem a nechcem vidieť nič len polia, lúky a prírodu okolo. Oddýchnem si aj pri domácich prácach, strašne rada žehlím a umývam okná. No a milujem hudbu a pozeranie rozprávok.

Aké sny máte ešte odložené v zásuvke „nesplnené“, ale nie „nesplniteľné“?
Chcela by som raz mať svoje vlastné fitko, kde by som zúročila všetko, čo viem, a kam by ľudia chodili s radosťou a s dobrým pocitom. Tým by sa mi splnil môj posledný najväčší sen.

Keď vás už máme „na linke“, musíme sa opýtať na nejaký fungujúci recept, vďaka ktorému sa do leta dostaneme do formy. Čo na zvyšky zimných zásob zaberá najlepšie?
Na to je len jedna rada: Skúste to, nikdy sa nevyhovárajte na vek, na svoju prácu a nedostatok času. Pozrite sa na seba do zrkadla a majte sa rady. Začnite sa hýbať a zdravo žiť. Nie zajtra, nie o týždeň, ale hneď teraz!

Kto je Janka Kordiak (44)
Pochádza z dedinky Lipany, v súčasnosti žije a pracuje v Košiciach. S cvičením začínala v posilňovni známeho, s podomácky prerobenými strojmi a „jednoručkami“, ale keď sa prvýkrát postavila na súťažné pódium, rozhodla sa, že si začne plniť svoje sny. Jej veľkým vzorom bola Američanka Cory Eversonová a tak ako ona, aj Janka začala zbierať prestížne ceny zo svetových súťaží. Po ukončení profesionálnej kariéry ostala pri fitnes ako osobná trénerka a dnes pomáha nielen mladým talentom, ale každému, kto za ňou príde s prosbou o pomoc. Každoročne organizuje množstvo zaujímavých akcií pre ženy, pomáha tým, ktoré majú veľké problémy s váhou a podieľa sa na ich celkovej premene. www.jankakordiakova.sk

Kompletný článok ste si mohli prečítať aj v májovej Evite 2016.

menuLevel = 2, menuRoute = magazin/zivotny-styl, menuAlias = zivotny-styl, menuRouteLevel0 = magazin, homepage = false
16. apríl 2024 10:00