Skvelých ľudí máte možnosť stretnúť všade, stačí sa len poobzerať a poriadne počúvať. Nezáleží na tom, či ste v meste, v obci alebo na lazoch. Charakter a duša skvelého človeka zažiari všade.
Ženu, ktorá ma veľmi zaujala na našich cestách počas nakrúcania profilov k Národnej cene starostlivosti Dobré srdce 2021, som stretol v malej dedinke Prakovce na dolnom Spiši v Košickom kraji. Práve tu pracuje pani Katka Čečotová. Fyzioterapeutka a finalistka kategórie Odborný pracovník v sociálnych službách.
Už pri prvom stretnutí som tušil, že toto bude neobyčajné. Veľký úsmev a jej výrazne vokálne sa presadzujúci sprievod tvorený klientkami zariadenia ma ohromil. Pani Katarína celý štáb privítala slovami: „Vitajte, ale mám trému,“ a z jej sprievodu zaznievalo „Katku strašne ľúbime“. Tak sme začali vetriť, že tu sa bude diať niečo nevídané. A tak aj bolo.
Po krátkom zoznámení so zariadením a s filmovacími lokalitami sme sa rozhodli, že rozhovor prebehne na jej bezprostrednom pracovisku. Masážny stôl, zásteny a ostatné prístroje nám vytvárali výbornú kulisu. Samozrejme, nemohol chýbať celý ansámbel jej klientok, aj keď pomenovanie kamošky by bolo asi presnejšie. Svojím neustálym pokrikovaním, akým je Anjelom, ju síce jemne zahanbovali, ale červenajúce sa líčka a pýrenie iba zlepšovali atmosféru pripravovaného rozhovoru.
Ten mal výborný priebeh. Po úvodných základných otázkach a informáciách na rozcvičenie prišlo očakávané finále. Tréma sa vytratila a objavili sa úprimné slzy. To nám pani Katka odpovedala na zdanlivo jednoduché otázky: Ste šťastná? Čo vás najviac baví na vašej práci?
Počas dvoch týždňov sme videli veľa odpovedí na tieto otázky, ale Katkina reakcia zaslzila aj naše oči. Ešte aj pri písaní týchto riadkov sa mi tlačia do očí. No dosť bolo sentimentu.
Počas celého rozhovoru som mal pocit, že má okolo seba auru dobra a jej označenie za Anjela nebude asi len také pomenovanie. Asi tie jej „kamošky“ majú pravdu. Ale späť k interview.
Na otázku, prečo nejde svoje fyzioterapeutické umenie rozdávať do súkromnej sféry, mala jednoduchú odpoveď. „Toto nie je o peniazoch, je to o pocite a ten žiadne bankovky nedokážu nahradiť. Môžem ísť zarábať viac peňazí, ale tu sú moje kamošky a deti a ja ich predsa nemôžem opustiť. Čo by som to bola za človeka?“
Len aby som nezabudol doplniť. V zariadení Matilda Huta pracuje diplomovaná fyzioterapeutka už 9 rokov. Miluje tanec, šport, turistiku a život. No to len tak na okraj.
A aká je v skutočnosti pani Katka? To naozaj vedia asi povedať iba jej zverenkyne. Z môjho pohľadu je to skvelo vyzerajúca žena, plná energie a dobra, ktoré rozdáva len tak ledabolo, ako keby ho mala plný bezodný mešec. Je to človek, čo určite má svoje problémy. No z ďalších rozhovorov s jej dievčatami a kolegyňami vyplynulo, že nimi nikoho nezaťažuje. Skôr sa svojou energiou snaží nasmerovať všetkých k správnemu riešeniu. Problémy iných vraj rada rozoberá pri šálke kávy a rieši ich spontánne.
Zdá sa mi, že slová ako dobrosrdečnosť, ochota pomôcť a poradiť sú úplne bezpredmetné. Tie sú iba fundamentom jej fungovania. Videli sme to aj pri práci s jej kamoškami. Tie k nej pristupujú s absolútnou dôverou. A tá je nesmierne dôležitá. Prečo? Lebo v zariadení žije mládež a dospelí s mentálnym postihnutím, epileptici, ľudia s poruchami správania a inými diagnózami. A tí potrebujú svojho Anjela. Myslím, že v Katke ho aspoň čiastočne našli a teším sa aj za nich. Tak, také bolo moje stretnutie s Katkou.
Hlasovať môžete prostredníctvom SMS v tvare EVITA (medzera) príbeh5 (medzera)kontaktné údaje na čísle 6663.
Cena spätnej SMS je 0,80 € s DPH.