Žena, ktorá dokáže zrealizovať svoje sny, nemusí byť navonok vždy viditeľná, silná a nápadná.
Danka je o pár rokov mladšia ako ja. Poznala som ju ako mladšiu sestru mojej veľmi dobrej kamarátky a zároveň mojej rivalky zo škôlky a školy, ktorú som stratila v prvom ročníku na základnej škole pri tragickej nehode. Ako mi Danka spomínala, ona bola ešte veľmi malá a na sestru si, žiaľ, nepamätá. V mojich očiach bola Danka jej pravým opakom. Tichá, nenápadná. Neskôr sme s Dankou chodili na spoločné dovolenky s našimi rodičmi do Rajeckých Teplíc a na Kuneradu, keď to bol ešte krásny zámok. Behali sme po streche chaty, hrali stolný tenis, chodili na turistiku a vymýšľali sme bláznivé večerné programy.
Dnes má Danka mladú rodinku, manžela, prváčku Viki a škôlkara Nikolaska, a jednotvárnu prácu v kancelárii. Asi pred šiestimi rokmi sa začala popri materských povinnostiach venovať záľube, ktorú ako malá odpozorovala od svojho ocina. Fotografovanie. Prvý fotoaparát dostala od svojho manžela a tie ostatné si zabezpečila sama a začala fotografovať. Ako to už býva, najprv začala fotiť svoje deti a neskôr túto vášeň rozvíjala ďalej. Popri deťoch bolo náročné skĺbiť prácu, domácnosť a ostatné mamičkovské povinnosti, no vďaka svojej rodine to zvládla.
Pred rokom si splnila sen o malom fotoateliéri v našom meste, v Hurbanove. Okrem fotografovania sa venuje aj umeleckej fotografii, takzvanej Fine Art fotografii. Ako mi Danka vysvetlila: „Fine Art fotografia v podstate znamená, že fotograf sa zameriava na niečo viac než len na realistické vykreslenie fotografovaného objektu a pokúša sa sprostredkovať osobný dojem. Je to naplnenie tvorivej vízie fotografa. Reakcie na tento druh fotografií však nie sú vždy pozitívne, keďže sú preň špecifické aj výrazy tváre bez úsmevu, čo práve u detí nie je bežné.“ Miluje čiernobiele fotografie, fotografovanie v exteriéri a fotenie detí, hoci je náročné.
Ja som Dankinu umeleckú tvorbu zaregistrovala pri regionálnych oceneniach fotografických súťaží. Čo sa mne veľmi páči na jej tvorbe, je to, že vyzdvihuje jedinečné črty detičiek, snaží sa vytvárať niečo nové a zachytávať na svojich fotografiách jedinečnosť momentu. Dokáže sa pohrať s detailmi, váži si návrat ku koreňom a k tradíciám. Kulisy si vytvára sama, a keď sa jej niečo nepáči, jednoducho sa snaží pohrať so záberom dovtedy, kým nie je spokojná. Má neuveriteľnú trpezlivosť pri fotení detí a aj menej fotiek chtivých oteckov.
Danka o svojej tvorbe napísala: „Všetci sme jedineční a máme svoj pohľad na svet. Rovnako má každý inú predstavu o fotografiách a každý jeden fotograf je rozpoznateľný svojím „foto-okom“, respektíve svojou úpravou fotografií. Tvorím fotografie s vlastným charakterom.“
Tie pravé dokonalé fotografie chceme mať, aby sme si my sami vedeli pripomenúť v horších chvíľach naše šťastie, ktoré je v dnešnej dobe veľmi krehké. Ak sa na tie fotografie pozrieme a zahreje nás pocit šťastia, je to ten správny pocit a dôvod, prečo sme si tie naše „fotky“ dali urobiť. Rodina, láska, šťastie a náš úsmev na tvári, ktorý pri ich prezeraní máme.
Danka, prajem ti, aby si nám všetkým robila radosť pri zachytávaní nádherných momentov našich životov a rozdávala si nám nimi radosť a úsmev krásnych spomienok.
Mária Ďurišová
Hlasovať môžete prostredníctvom SMS v tvare EVITA (medzera) príbeh11 (medzera)kontaktné údaje na čísle 6663.
Cena spätnej SMS je 0,80 € s DPH.