Ako sme si v detstve mohli osvojiť nezdravé pohybové stereotypy?
Napríklad tak, že bábätkám obliekame tesné ponožky, ktoré im sťahujú prsty na nohách a tie nedokážu plniť svoju úchopovú funkciu, ktorú majú približne do 4. mesiaca života.
A pritom základom všetkého pohybu je optimálna práca dlaní a chodidiel, pretože na dlaniach a chodidlách máme klenby, od ktorých sa aktivujú svalové reťazce celého tela. No ak dieťaťu ponožkami alebo topánkami stiahneme prsty, zabránime im v pohybe, dieťa si potom musí vytvárať nové, neprirodzené pohybové vzorce.
To je jeden z príkladov. Veľkú rolu v tom zohrávajú aj rôzne neergonomické pomôcky pre deti, napríklad chodúľka či dlhé chvíle strávené vo vajíčku alebo v hojdačke, kde sa svaly okolo chrbtice nemôžu aktivovať a napriamovať.
Problematické môže byť aj nosenie dieťaťa na rukách…
Ak nie je vyvážené, napríklad mamka nosí dieťa vždy len pravou rukou opreté o jej pravý bok, lebo má túto stranu tela silnejšiu. U dieťaťa však bude ľavá strana, ktorou je k nej pritlačené, slabšia.
Spomínali ste, že mnohí ľudia nevedia ani správne kráčať…
Chôdza je základný pohybový vzor, pri ktorom sa krásne uvoľňuje chrbát, a ak správne dýchame, pracuje stred tela. Pokiaľ však pri chôdzi nemáme panvu v správnom postavení, k tomuto prospešnému funkčnému pohybu nedochádza. A panvu nemáme v dobrom postavení často preto, lebo nadmerne sedíme, a to nám skracuje driekovo-bedrový sval.
Ten spája chrbticu s dolnou končatinou, a ak je skrátený, v stoji nám nedovolí dať panvu do správneho postavenia. Takže ľudia vlastne kráčajú, ale ich panva je v rovnakom postavení, akoby stále sedeli.
Ľudia majú rôzne deformity – niekomu padajú dnu členky, ďalší má nohy do O, tretí sa hrbí… Ako s tým pracujete?
Na svojich klientov sa nedívam ako na pacientov s diagnózou, ktorých treba liečiť, pretože aj ich nie úplne optimálne pohybové vzorce sú v tom danom okamihu pre ich telo správne. Z nejakého dôvodu potrebujú mať v danej chvíli zhrbený chrbát alebo aktívne trapézy. Napríklad ak telo nevyužíva na dýchanie a pohyb hlboké svaly nášho stredu, telo sa potrebuje o niečo oprieť a stiahne trapéz, aby ho držal.
Ľudia však často zájdu na masáž, aby im masér uvoľnil stiahnutý sval, pretože ich to bolí. Mechanický zásah je však v istom zmysle znásilnenie svalu. Neodstráni príčinu jeho stiahnutia. Samozrejme, že sval pod tým veľkým boľavým tlakom ustúpi a uvoľní sa, no skutočný problém to nerieši.
Ďalej opakujeme rovnaký pohybový vzorec a telo sa opäť musí o niečo oprieť, opäť sa oprie o trapéz, stiahne ho a preťaží. Je to začarovaný kruh. A pritom, ak by sme lepšie rozložili váhu tela a ťažisko presunuli na iné miesto, preťažený sval povolí bez toho, aby sme doň mechanicky vstupovali.