Čo je vašou náplňou práce ako pohybovej koučky?
Mojím cieľom je ľudsky a zrozumiteľne vysvetľovať zložité informácie o fungovaní tela tak, aby ich každý pochopil a vedel využiť na zdravý a funkčný pohyb. Klientov vediem k tomu, aby sa sami dokázali o svoje telo starať, aby ich pohyb bol funkčný a zdravý a hlavne aby sa svoje telo naučili efektívne používať počas bežného dňa, pretože to je pohyb, ktorý naše telo ovplyvňuje najviac. Ak raz pochopíme, ako to v našom tele funguje, vieme adekvátne rýchlo reagovať na znamenia tela bolesťou a nebudeme čakať, až bolesti prerastú do chronických problémov.
V čom sa vaša práca líši od práce fitnes trénera?
Fitnes tréner vám dá zostavu cvikov, ktoré mechanicky odcvičíte, a on na vás dohliada, prípadne vás usmerňuje. Pohybový kouč takpovediac dýcha s vami.:-) Svojich klientov najprv učím základné pohybové stereotypy, ktoré naše telo a najmä nervový systém potrebuje mať pochopené a uchopené.
Každý jeden pohyb s nimi prechádzam do najmenších detailov a navádzam ich na to, aby sa ho naučili vnímať a používať v bežnom živote. Pred každým pohybom nastavujem telo od chodidla až po sánku, upravujeme postavenie zubov, jazyka, čeľuste, aby pri pohybe naskočil presne ten svalový reťazec, ktorý má.
Vo všeobecnosti ľudia v dnešnej dobe nevedia dýchať, kráčať, sedieť. Základné veci. Z toho potom pramenia mnohé chronické zdravotné problémy. Neraz orgán nie je postihnutý chorobou, hoci nefunguje, jeho činnosť obmedzujú zlé pohybové vzorce daného človeka.
Chronickými bolesťami by sme teda vlastne vôbec nemali trpieť?
Ak sme nemali úraz, telo by nás nemalo bolieť. Ak nás bolí, znamená to, že s ním nepracujeme správne. Bolesťou signalizuje nerovnováhu. V niektorých jeho častiach vytvárame nadmerný tlak, niektoré svaly zapájame viac a preťažujeme ich, iné, naopak, nepoužívame vôbec a sú ochabnuté. Máme dobu sedavú a nadmerným sedením často nedochádza k pravidelnému a veľmi potrebnému pohybu v panve. V dôsledku toho sa neprekrvujú orgány malej panvy, čo dokáže ovplyvniť trávenie, dýchanie, menštruačný cyklus, ba dokonca i plodnosť.
Ako je možné, že sa nevieme správne hýbať? Malo by to byť predsa pre nás prirodzené!
Sama si kladiem túto otázku, pretože vo svojej DNA by sme mali mať zapísané správne pohybové stereotypy a vykonávať ich automaticky. Ono by to tak aj bolo, ak by sme telu poskytli priestor a dovolili mu hýbať sa tak, ako potrebuje. Ak ho obmedzujeme, telo sa začne podmienkam prispôsobovať. Inteligencia pohybu spočíva v tom, že telo dokáže rozložiť svoju hmotnosť rovnomerne na všetky kontaktné plochy.
Ak to však nevie urobiť, jedna jeho strana bude preťažená a druhá ochabnutá i oslabená. Keď za mnou príde klient s akútnymi bolesťami, často sa ho nemusím ani dotknúť, aby som videla, ktoré svaly nepracujú a ktoré, naopak, pracujú priveľa. Len čo zaktivujeme svaly, ktoré majú telu robiť oporu, preťažené svaly povolia bez toho, aby som do nich musela manuálne vstupovať, a človeku sa uľaví. Rovnovážny stav je však väčšinou len dočasný.
Ľudia si ho málokedy dokážu dlhodobo udržať, pokiaľ svoj mozog nenaučia novým, správnym pohybovým vzorcom. Skôr či neskôr znovu skĺznu do starých známych „vychodených koľají“.
Aké pohybové zlozvyky zvykneme mávať?
Rôzne úľavové polohy, napríklad stoj s prekríženými nohami alebo len na jednej nohe, chôdza s vystrčeným zadkom, prepadnutým hrudníkom alebo predsunutou šijou, prehadzovanie nohy cez nohu v sede či opieranie sa len o jednu stranu. Na nesprávne pohybové stereotypy sme si vytvorili návyk a už ich vnímame pre seba ako prirodzené.
Nepripadá nám, že sa nehýbeme správne, máme vychýlenú panvu, hrbíme plecia, keďže to robíme od detstva. Ak sa potom chceme posadiť či kráčať správne, mozog bude najprv vysielať signál, že je to preň neprirodzené, lebo sme tak zvykli fungovať roky. Pohybové návyky treba meniť jemne, postupne, nie násilne, pretože mozog sčistajasna nevymení nesprávny vzorec za správny. Ak si však vytvorí nové pohybové návyky, neprirodzená postúra mu prestane byť príjemná.