Alergické prejavy môžu byť počas jarných a letných dní poriadne vyčerpávajúce. S príchodom chladných mesiacov sa nejeden alergik teší, že si od sezónnej alergie aspoň trochu oddýchne. Nadšenie sa však veľmi rýchlo vytratí, keď sa k prechodnému nachladnutiu postupne s poklesom teploty pridajú aj iné nepríjemné symptómy. Citlivosť na zimu, mráz, či na studenú vodu nie je príliš častá. Napriek tomu, že telo nezvádza boj s alergénom, reakcia môže byť veľmi podobná, pretože práve chlad ľahko dokáže imitovať alergické prejavy.
Reakcia na chlad sa vyskytne v priebehu pár minút a dokáže pretrvávať niekoľko hodín. Stačí, keď prídete do kontaktu s chladným vzduchom, ofúkne vás chladný vietor alebo sa odvážne ponoríte do studenej vody. „Zima alebo chlad môže u niektorých ľudí spustiť uvoľnenie histamínu, čo spôsobuje príznaky alergie. Pacienti po kontakte so studenou vodou alebo studeným vzduchom majú často opuch slizníc, nádchu, kýchanie, kašeľ, svrbenie až vyrážky kože. Závažnejšia reakcia ako anafylaxia sa môže spustiť ak je celé telo vystavené veľmi nízkej teplote. Vtedy dôjde k náhlemu poklesu tlaku krvi, k prudkému opuchu slizníc až k úplnému zúženiu dýchacích ciest. Pacienti by preto mali so sebou nosiť aj tzv. balík prvej pomoci, ktorý obsahuje lieky proti alergii, ako antihistaminiká, kortikoidy a adrenalínové pero,“ zdôrazňuje imunoalergologička Veronika Mundoková Csibová.
Rozoznať prejavy pseudoalergie nie je veda
Dýchavičnosť, časté kýchanie a milión použitých vreckoviek na nádchu. Môže sa zdať, že ide o bežné nachladnutie, avšak, keď sa k tomu pridá nepríjemné začervenanie pokožky, opuch, či svrbivé vyrážky, málokomu napadne, že môže ísť o pseudoalergiu na chlad. Ľudovo nazývaná chladová žihľavka nemusí byť prepojená so žiadnou alergickou predispozíciou, preto je náročné odhaliť priame príčiny jej vzniku a nasadiť účinné lieky.
Objaviť sa môže už pri teplote 4 °C, oveľa častejšie však útočí okolo 0 °C a pri mínusových teplotách. Jedným zo spôsobov, ako bojovať s chladom, je aj pravidelná starostlivosť o imunitný systém, ktorý v týchto dňoch dostáva zabrať. „Náš imunitný systém dennodenne vystavujeme rôznym zlozvykom. Chronický stres a duševná nepohoda vedú k vylučovaniu hormónu kortizolu, čo oslabuje imunitu. Nesprávna výživa, monotónne stravovanie, nedostatok vitamínov, hlavne vitamínu C a vitamínu D, ale aj konzumácia veľkého množstva rafinovaného cukru a soli, obezita, fajčenie, nadmerné užívanie alkoholu, nedostatok pohybu a deprivácia spánku majú negatívny dopad na imunitu. Porušená imunita môže viesť k vzniku niektorých civilizačných ochorení, ako napr. alergií, autoimunitných chorôb, ale aj nádorových ochorení,“ konštatuje imunoalergologička Mundoková Csibová.
