Pár dní voľna nám môže pomôcť najmä vtedy, keď ide o bežnú únavu alebo krátkodobé preťaženie. Dobrým ukazovateľom je preto sledovať, čo sa s nami počas voľna a po ňom deje. Ak sa postupne vracia energia, chuť do práce a záujem o bežné aktivity, pravdepodobne sme potrebovali najmä zregenerovať.
Ak však ani po voľne necítime výraznejšiu úľavu, prípadne sa ťažkosti vrátia krátko po návrate do bežného režimu, je dobré pozrieť sa na problém hlbšie. Dovolenka nám totiž môže na chvíľu pomôcť, ale pravdepodobne nezmení to, čo nás dlhodobo preťažuje.
Dôležitá je preto aj otázka, do čoho sa po voľne vraciame. Nemusí ísť iba o množstvo povinností, vysoký pracovný tlak či nevyhovujúce prostredie. K preťaženiu môžu prispievať aj príliš vysoké nároky na seba, perfekcionizmus, potreba všetko zvládnuť osamote alebo problém nastaviť si hranice. Ak sa nezmení nič z toho, čo nás dlhodobo dostáva za naše limity, samotný odpočinok pravdepodobne nebude stačiť.
Mnohé z nás máme pocit, že musíme zvládnuť prácu, domácnosť aj rodinu. Ako môžeme z tohto kolotoča vystúpiť a naučiť sa skutočne oddychovať?
Často nie je problém v tom, že nevieme oddychovať, ale v tom, že si oddych dovolíme až vtedy, keď máme všetko hotové. Lenže pri práci, domácnosti a rodine taký moment prakticky nikdy nepríde. Pomáha preto prestať vnímať oddych ako odmenu za výkon. Je nevyhnutnou súčasťou starostlivosti o seba a potrebujeme ho na to, aby sme mohli dlhodobo zdravo fungovať.
Dôležité je tiež pozrieť sa na to, čo všetko na seba automaticky preberáme. Čo z toho naozaj musím urobiť ja? Čo môžem delegovať na niekoho iného? A čo sa stane, ak niečo dnes jednoducho neurobím? Ak je to možné, je dobré rozdeliť si povinnosti s ostatnými a nepreberať zodpovednosť za všetko.
Oddych si potrebujeme vytvárať aj počas bežných dní, nielen čakať na víkend alebo dovolenku. Niekedy to znamená znížiť vlastné nároky, povedať nie ďalšej povinnosti alebo si dovoliť chvíľu, počas ktorej nemusíme byť produktívni ani užitoční.
