Ako môžeme rozpoznať, že už nejde len o obyčajnú únavu, ale naše telo a psychika nám signalizujú, že sme možno na hranici vyčerpania alebo vyhorenia?
Jedným z dôležitých rozdielov je to, čo sa s nami deje po odpočinku. Bežná únava sa po kvalitnom spánku, voľnom víkende alebo niekoľkých pokojnejších dňoch zvyčajne zmierni. Pri vyhorení však odpočinok často neprináša dostatočnú úľavu. Človek môže byť vyčerpaný už ráno aj napriek tomu, že spal dostatočne dlho, alebo zistí, že ani po dovolenke sa mu nevracia energia, ktorú mal kedysi.
A nejde iba o fyzickú únavu. Veľmi výrazné môže byť práve psychické a emocionálne vyčerpanie. Máme pocit, že už nemáme kapacitu na ďalšie povinnosti, rozhodovanie či požiadavky okolia. Postupne sa môžu pridávať problémy so sústredením, podráždenosť, poruchy spánku, bolesti hlavy alebo svalové napätie.
Pri vyhorení sa často mení aj náš vzťah k práci. Strácame motiváciu, cítime väčší odstup, môžeme byť cynickejší či apatickejší a máme pocit, že už viac nedokážeme fungovať tak ako predtým.
