Aké?
V odbornej literatúre aj vo výpovediach respondentiek sa často spomína emočné vyčerpanie z neustálej dostupnosti, nátlaku na výkonnosť a zo súťaživosti, online obťažovanie. Lebo aj napriek nastavenej kontrole sú niektorí tvorcovia vystavení manipulácii či vydieraniu. A ešte je tu zlom medzi digitálnym a osobným ja – opakovaná objektivizácia môže pri niektorých ľudí viesť k zmenám v sebavnímaní alebo vo vzťahovej väzbe. Súčasná spoločnosť zatiaľ nemá jednotný postoj k týmto formám online prezentácie – časť verejnosti ich vníma ako výraz posilnenej slobody a individuality, iní s obavami upozorňujú na možné dlhodobé dôsledky na psychické zdravie alebo vzťahovú integritu.
Máte kontakty aj na fínskych výskumníkov, ktorí sa venujú osobám, ktoré poskytujú sexuálne služby. Čo vás v porovnaní so Slovákmi najviac prekvapilo?
Kým fínsky výskum pracuje prevažne s osobami s fínskym občianstvom (93 %), moja slovenská vzorka je pestrejšia a viac marginalizovaná – zahŕňa ženy z vylúčených komunít, osoby so skúsenosťou so zneužívaním, s domácim násilím či extrémnou chudobou. Iné je to, že vo fínskom výskume nie je trauma alebo násilie hlavnou témou. V mojom výskume je však mimoriadne znepokojujúce zistenie, že až 97 percent respondentiek zažilo určitú formu násilia a 36 percent bolo sexuálne zneužitých v detstve.
Táto vývinová línia významne ovplyvňuje ich správanie v dospelosti. Ďalej, podľa výskumu sa 43 percent respondentiek často bojí počas práce a ďalších 13 percent uvádza, že žije v neustálom strachu. Tieto údaje potvrdzujú, že sexbiznis nie je len rizikový z hľadiska zdravia, ale aj výrazne psychicky vyčerpávajúci. Prítomnosť obranných prostriedkov, ako je napríklad slzný sprej, len mierne zvyšuje pocit bezpečia.
Máte kontakty aj na fínskych výskumníkov, ktorí sa venujú osobám, ktoré poskytujú sexuálne služby. Čo vás v porovnaní so Slovákmi najviac prekvapilo?
Kým fínsky výskum pracuje prevažne s osobami s fínskym občianstvom (93 %), moja slovenská vzorka je pestrejšia a viac marginalizovaná – zahŕňa ženy z vylúčených komunít, osoby so skúsenosťou so zneužívaním, s domácim násilím či extrémnou chudobou. Iné je to, že vo fínskom výskume nie je trauma alebo násilie hlavnou témou. V mojom výskume je však mimoriadne znepokojujúce zistenie, že až 97 percent respondentiek zažilo určitú formu násilia a 36 percent bolo sexuálne zneužitých v detstve.
Táto vývinová línia významne ovplyvňuje ich správanie v dospelosti. Ďalej, podľa výskumu sa 43 percent respondentiek často bojí počas práce a ďalších 13 percent uvádza, že žije v neustálom strachu. Tieto údaje potvrdzujú, že sexbiznis nie je len rizikový z hľadiska zdravia, ale aj výrazne psychicky vyčerpávajúci. Prítomnosť obranných prostriedkov, ako je napríklad slzný sprej, len mierne zvyšuje pocit bezpečia.
Takzvaný dick pic – fotografia mužských genitálií zaslaná cez správu, často bez predchádzajúcej žiadosti alebo súhlasu – je fenomén digitálnej komunikácie. Hovoria vaše dáta o tom, čo títo muži vlastne očakávajú? Robia to pre vlastné ego, z erotickej motivácie, alebo je to skôr forma digitálnej dominancie?
Mám na to konkrétne dáta aj výpovede respondentiek a respondentov. Téma „dick pics“ je výborný príklad, kde sa realita, očakávania a prežívanie úplne rozchádzajú. 34 percent žien vo veku 16 – 30 rokov uviedlo, že dostali nevyžiadanú fotografiu penisu aspoň raz, z toho až 91 percent ju označilo ako nepríjemnú, rušivú alebo hranične násilnú skúsenosť. Len tri percentá žien uviedli, že im bola v určitom kontexte príjemná alebo vzrušujúca – a to výlučne v situácii, kde už existoval súhlas a vzťah.
Dobre, a teraz muži a ich čísla...
Až 53 percent mužov do 30 rokov priznalo, že niekedy poslali intímnu fotografiu, ale až 41 percent z nich si nebolo istých, či to druhá strana chcela. Ukazuje sa, že väčšina „dick pics“ funguje ako ponuka, nie ako odpoveď na túžbu.
Vieme teda, prečo to robia?
Možno preto, že boli často socializovaní v tom, že túžba sa ukazuje – nie pýta, ale bez vnímania, či si to druhá osoba želá. Vplyv má zrejme aj pornografia a online prostredie, v ktorom sa vytvára ilúzia, že explicitné rovná sa atraktívne. Mnoho mladých mužov nemá reálnu spätnú väzbu, ako ženy prežívajú túžbu, a využívajú to, čo videli v porne. A ešte je tu zámena vzrušenia s mocou. Nevyžiadané fotky môžu byť niekedy aj aktom ovládania, nie flirtu, a v niektorých prípadoch ide o digitálnu formu exhibicionizmu zameranú nie na kontakt, ale na šok a dominanciu.
Takže za tým nie je túžba?
„Dick pick“ nie je prejav túžby, ja tento fenomén vnímam ako ticho, v ktorom sa muž pokúša zaujať bez otázky. Ale sexualita nie je monológ, ale rozhovor, a dobrý rozhovor sa nezačína krikom. Chceš byť vnímaný ako muž? Začni tým, že sa opýtaš, a počkaj na odpoveď. Ukážme mladým mužom, že atraktivita nie je v exponovaní tela, ale vo vnímaní druhého a že viac než obraz tela vzrušuje pozornosť, rešpekt, hra, načasovanie. Mali by sme vedieť aj to, že súhlas platí aj online a posielanie intímnych fotiek bez výslovného súhlasu je narušenie hraníc.