V Leinom príbehu sa možno nájdete aj vy. Scenáre totiž píše sám život a ten má najmä v dlhodobých partnerských vzťahoch pomerne rovnaké kapitoly.
Ružové začiatky
„Začiatky nášho vzťahu boli rovnaké, ako tisíce ďalších. Romantické vyznania, dlhé rozhovory, vášnivé noci. Všetko klapalo na 100 percent. Vrátane sexuálneho života. No niekde vo vnútri som cítila, že ja by som rada mala viac. Vždy ma lákalo skúšať nové veci, nebránila som sa žiadnym sexuálnym praktikám a vďaka bývalému partnerovi som sa naučila dokonale uvoľniť, užiť si sex a dokonca sme si k sebe do postele párkrát prizvali aj niekoho tretieho. Môjmu súčasnému partnerovi by som sa nič z toho, čo som zažívala s bývalým ani neodvážila navrhnúť. Sex má rád, je otvorený aj hračkám či hrám v našej spálni, no hranice máme každý nastavené inak. Nevadí. To, čo mi dával, mi úplne stačilo.“
Komplimenty
„Viem, že ma ľúbi. Aj naše deti. Robí pre nás maximum. No z času na čas by som rada od neho počula pár milých či lichotivých slov na moju adresu. A aj napriek tomu, že som mu niekoľkokrát povedala, aké dôležité je pre mňa, aby mi dal najavo ak sa mu na mne niečo páči, prípadne ak sa mu v niečom páčim, na slovo je v tomto smere lakomý. Vždy má odbije jednoduchým: „veď vieš, že sa mi páčiš taká aká si“. Viem. Ale my ženy to jednoducho tak máme, že chcem zvádzať a komplimentov nikdy nie je dosť. Hlavne od vlastného manžela.“
Lea
Lea je veľmi atraktívna mladá žena. Má už síce dávno po tridsiatke a aj tri deti by sa mohli ako tak odraziť na jej zovňajšku, no pravdou je, že neodrazili. A ak áno, tak len v tom najlepšom. Je to bezprostredná sympaťáčka, plná energie. Priateľská, milá, zábavná. Nemožno sa preto čudovať, že mužské pokolenie na nej ide častokrát oči nechať. V práci má kolegov aj kolegyne s ktorými pravidelne chodí na obedy, niekedy na služobné cesty a rokmi sa z nich stala partia, ktorá zdieľa nie len pracovné, ale aj „rodinné záležitosti“.
Čo nenájdeš doma...
„S manželom sme mali ťažké obdobie. Mnoho pracovných povinností, nedostatok času jeden na druhého. Aj deti boli zrazu o niečo náročnejšie. On pre mňa nemal jedno milé slovo. A ja som tak túžila po tom, aby si ma všimol, aby mi prejavil nejakú náklonnosť, aby po mne túžil. On bol však absolútne negatívne naladený. Musela som sa doprosovať toho, aby sme vôbec mali sex a o jeho frekvencii nejdem ani hovoriť. A práve vtedy, keď som sa mala najhoršie bol v práci kolega. Poznáme sa roky a nikdy by mi ani nenapadlo sa na neho pozerať inak, ako na kolegu. Bola s ním vždy sranda a nevtieravo sem tak podotkol ako dobre vyzerám, že mi to pristane...také tie milé, neškodné komplimenty. Až raz...“
Takto sa to stalo...
„...až raz sme boli spolu vyslaní na služobku. Už predtým to medzi nami tak trošku iskrilo. Nenápadné dotyky, sexi pohľady. Tak trochu som už počas cesty tušila, že toto neveští nič dobré. A vlastne som aj chcela, aby sa stalo všetko, čo sa má stať. Zrazu som nemyslela na dôsledky, ani na to, že mám doma muža, ktorého milujem, ktorý miluje mňa a že by som o neho nechcela prísť. Zrazu som si pri plnom vedomí priala, aby inicioval čokoľvek, len aby sa medzi nami stalo niečo viac. Akoby mi čítal myšlienky. Hneď prvý večer, po niekoľkých pohároch vína, to celé nabralo presne ten smer, v aký som dúfala. Neboli sme opití. To ani náhodou. Obaja sme vedeli čo robíme, aj že to chceme. Sex s ním bol presne taký, aký som si vysnívala a aký som potrebovala. Tvrdý, vášnivý až živočíšny. Dal mi presne to, čo mi môj muž posledné roky odopieral. A nech to znie akokoľvek povrchne, dal mi pocit, že som stále sexi, že som v prvom rade žena. A ja mu za to ďakujem. V našom vzťahu nepokračujeme, stretávame sa denne, no nič medzi nami nie je. Ja viem, že z tej krátkej chvíle budem žiť ešte dlho. Moje potreby boli pre tento moment naplnené. Desí ma len predstava, čoho všetkého som schopná. Ale rovnako ma desí, že by som už niečo také nikdy nezažila....“