Mária Tóthová Šimčáková (52), detská psychologička
Manželstvo je super, pretože...
Deti do istého veku vnímajú manželstvo svojich rodičov najmä ako partnerstvo. Čiže povedzme dieťa do ôsmich rokov nevie zadefinovať, či sú jeho rodičia manželmi alebo partnermi „bez papiera“. Možno ak zosobášení nie sú, chýbajú len symboly manželstva – fotografie zo svadby, prstienky. Dieťa vníma, pozerá okolo seba a hľadá. Vtedy je možné, že mu chýba chronológia – svadba, potom narodenie detí. Ak svadbu rodičia nemali, tak tomu úplne nerozumie. Ďalším dôležitým symbolom je spoločné priezvisko. Deťom dosť často prekáža, že majú iné priezvisko ako jeden z rodičov. Dieťa chce patriť do „skupiny“, stotožniť sa, že sme rodina, a k tomu naozaj spoločné meno patrí. Potrebujú rovnováhu. A to vnímam ako problém pri partnerstvách, kde nebolo uzavreté manželstvo. Deti si preto často v staršom veku „vypýtajú“ túto rovnováhu. Napríklad tak, že chcú mať obe priezviská, lebo cítia krivdu voči druhému rodičovi, ktorého meno nenesú. Alebo tak, že „dotlačia“ rodičov do svadby. Mala som dieťa, ktoré si výslovne svadbu rodičov vypýtalo a tí kvôli nemu manželstvo uzavreli. Inštitúcia manželstva však bola vytvorená najmä preto, aby vznikla rodina, bunka, ktorá k sebe patrí a tiež chráni práva všetkých jej členov.
Manželstvo nie je vždy až také skvelé, pretože...
Pojmu manželstvo začína dieťa rozumieť neskôr. Je to vtedy, keď je schopné pochopiť, že je to vec rozhodnutia a právneho úkonu, ktorý je potrebné absolvovať. Mnoho detí má skúsenosť už v detskom veku, že manželstvo rodičov sa rozpadlo a súd musel rozhodnúť, že idú rodičia od seba. Keďže sa takmer každý druhý pár rozvádza, ešte nevieme, aký to bude mať vplyv na generáciu týchto detí. Či budú chcieť uzatvárať manželstvá alebo budú radšej žiť v neoficiálnych zväzkoch.
Recept na šťastné manželstvo/partnerstvo očami detskej psychologičky:
Sociálny tlak na partnerov, aby sa stali manželmi, dnes už nie je taký enormný. Dáva to tak párom možnosť rozhodnúť sa slobodne, či spolu byť, alebo nebyť. Rodičia sa často pred deťmi navzájom oslovujú ako „maminka“ a „tatinko“. Nepovedia: toto je môj manžel/manželka alebo muž/žena. Deťom tak vytvárame predstavu, že sme najmä rodičmi. A to je chyba. Je potrebné, aby vnímali, že sme aj partnermi. Muž a žena by nemali byť len rodičmi, ale aj manželmi/partnermi. Mnoho rodín skončí tak, že po narodení detí sa stanú „iba“ rodičmi a partnerstvo je na desiatej koľaji. A preto sa často rozpadávajú. A trpí tým aj rodičovstvo, pretože partnerstvo odišlo. Mnoho manželstiev nevydrží „materskú dovolenku“, pretože kult prehnane oddaného materstva, dojčenie do veľmi vysokého veku často spojené so spoločným spávaním s deťmi alebo jedného rodičov s dieťaťom partnerstvu a manželstvu neprospievajú a skôr či neskôr sa na ňom odzrkadlia. Vzťah je práca a je potrebné naozaj pracovať na tom, aby sme ostali aj mužom a ženou. Nech je to vzťah s papierom alebo bez...
