Možno ste po svadbe túžili už ako malé dievčatko. Alebo vôbec nie, aj keď ste vedeli, že rodinu mať chcete, ale všetky romantické obrady a symboly pre vás nie sú až také dôležité. A potom prišla realita. Rozhodnúť sa, či vzťah posunúť do oficiálneho zväzku, alebo nie. Možno vám napadlo, že keď si sebou budete vďaka sobášu „istí“, tak už to nebude medzi vami také ako predtým. Že po svadbe sa všetko zmení. Ale zase žiť len tak „nadivoko“ sa vám nepáči. Aj keď dnes je to už vlastne celkom bežné a mnoho ľudí vzťah bez papiera praktizuje. Prečo je to tak? Aké sú výhody toho byť manželmi a byť partnermi bez oficialít? O tom nám porozprávali tí najkompetentnejší. Detská psychologička, manželská poradkyňa, finančná poradkyňa a tiež sexuologička. Ale aj tie z vás, ktoré nám prezradili, ako to vlastne majú doma...
Petra Bošanská (39), 1 dieťa
Moja mama ma vždy vychovávala k samostatnosti a zodpovednosti za seba samu. Vedela som, že je dôležité, aby som mala svoju prácu, svoj účet, vedela sa o seba ekonomicky postarať, mala vlastný okruh priateľov a záujmy. Môj muž je rovnaký ako ja. Sme spolu už 18 rokov a nie sme oficiálne manželia. O svadbe sme síce hovorili, no nikdy to pre nás nebola priorita. Netúžim po veľkej svadbe a nechcem byť ako „nevesta“ stredobodom pozornosti. Z toho mám hrôzu. Môj muž zase nechce malú svadbu s dvoma svedkami. Navyše žili sme spolu, študovali, cestovali a nikdy nám „oficiálne“ spečatenie nepripadalo dôležité. Sme slobodní, spája nás len láska. A pritom máme veľmi konvenčný vzťah, žiadna divočina, bokovky. Svadbou sa zoberáme posledné roky iba kvôli priezvisku, lebo máme dieťa, šesťročného syna. A aj kvôli zdravotným záznamom napríklad, pretože môjho muža pustili nedávno z nemocnice a vtedy som si uvedomila, že by to v budúcnosti mohol byť problém. No pre našu situáciu by úplne postačovalo registrované partnerstvo :-).
Monika Ivančíková (43), 2 deti
Ja a môj muž sme spolu 24 rokov. Z toho 13 sme boli manželmi a narodilo sa nám dieťa. Neskôr, keďže sme sa brali príliš mladí, sme sa, žiaľ, rozviedli. No po roku sme sa k sebe vrátili a sme spolu, ale už „bez papiera“. A potom sa nám narodilo druhé dieťa. Takže si v kruhu známych zvykneme robiť žarty, že máme jedno manželské a jedno nemanželské dieťa. Priezviská majú obe deti rovnaké, takže nemám potrebu sa opäť sobášiť. Sme šťastní aj takto, i keď okolie nad tým často krúti hlavou, ale nech si všetci myslia, čo chcú. Jediný dôvod, prečo sme uvažovali nad opätovnou svadbou, je sociálne zabezpečenie – v prípade napríklad choroby, kvôli deťom, ktoré študujú. Inak to vôbec nie je niečo, čo by nás trápilo. Stále sa oslovujeme môj muž – moja žena...
Beata Marková (47), 1 dieťa
S manželom sme spolu boli 27 rokov. Z toho 22 sme boli manželmi a narodilo sa nám jedno dieťa. Boli preto, pretože, bohužiaľ, môj manžel pred dvomi rokmi zomrel. A musím povedať, že som bez neho úplne hotová. Ten pocit, keď prídeš domov a ani stena ti neodpovie, je strašný. Späť však k téme – myslím si, že manželstvo je to najlepšie, čo môže byť, ak chcete mať rodinu, deti. Navyše aj pokiaľ ide o sociálne zabezpečenie – dostávala som tak jeden rok vdovský dôchodok. Jeden preto, lebo máme len jedno dieťa. Je to hrozne málo, ale ak by sme manželmi neboli, nemala by som nárok na nič a ostali by sme bez haliera. Takže ženy, ak máte deti, určite radím, vezmite sa, pretože ak sa chlapovi niečo stane, bude to ťažké. Z môjho pohľadu – ja som jednoznačne za život v oficiálnom zväzku.
