Už len predstava vašej mamy a otca, ako „to“ spolu robia, vo vás iste nevyvoláva príjemné pocity. Možno ju hneď odoženiete a zatvárite sa kyslo tak, ako to robí váš tínedžer. A to ste už dospelí, máte deti a viete presne, o čo ide.
Čím to je, že sexualita rodičov je deťmi vnímaná takto špecificky? Možno je to štýlom výchovy. Alebo toho, ako to u vás doma fungovalo, keď ste boli deťmi, a ako to funguje teraz, keď ste sami rodičmi. Či ste videli otca objať mamu, pobozkať ju či držať sa za ruky. Alebo si pred vami náklonnosť nikdy neprejavovali. A ako to máte vy? Bozkávate svojho muža pred deťmi? Utužujete partnerstvo alebo si tieto nežnosti a drobnosti nechávate „na neskôr“?
Keď je láska a sex v rodine tabu
V niektorých rodinách sa o citoch, láske, sexe a nežnostiach veľmi nehovorí dodnes. Aj keď čoraz viac rodičov s deťmi na túto tému diskutuje, sami často vyrastali v prostredí, kde sa to skrátka nehodilo.
„Moji rodičia a starí rodičia si nikdy náklonnosť pred nami neprejavovali. Dokonca si pamätám, ako ma babička napomenula, keď som mamu ako dieťa pobozkala na ústa. Že sa to nepatrí, že som už veľká. Nerozumela som tomu a mama ani nebola veľmi ,objímací‘ typ... Ako staršia som si všimla, že otec chytil mamu v nestráženej chvíli za zadok a že sa na tom smiala. Vtedy som pochopila, že sa mi toto laškovanie medzi nimi vlastne páči, a videla som svojich rodičov v trošku inom svetle. Ako dieťa som im vbehla do spálne a boli zababušení pod perinou. Nespali, no nevidela som ich nahých ani nič podobné. Reagovali tak, že ma hneď s napomenutím, veľmi dôrazne, poslali do izby. Nechápala som, čo sa deje, len viem, že som sa cítila nepríjemne a zahanbene. Nespojila som si to so ,sexom‘, ale vedela som, že som asi urobila niečo nevhodné. Inokedy to tak nebolo, pretože bežne som rodičom vliezla do spálne aj do postele. Následne so mnou už o tom nikto nehovoril, no dnes už viem, čo bolo vo veci. Pochopila som to až ako mama svojich troch detí,“ opisuje Katarína (34) svoj zážitok so sexualitou vlastných rodičov.
„Aj preto sa snažím byť v komunikácii so svojimi deťmi otvorenejšia, ochotná im veci vysvetliť, ak sa spýtajú, a pomôcť im necítiť sa trápne, že chcú niečo o sexe vedieť. Nám to ako deťom nikto nevysvetľoval. Ale nemyslím si, že to bol správny prístup. Aj keď sa snažím dávkovať to primerane k veku, pretože nemusia vedieť všetko a hneď. A milujem svoje deti objímať, bozkávať a hovoriť im nahlas, že ich milujem. Robí to tak môj muž, ako aj ja,“ dodáva Katka.
Partnerstvo vs. rodičovstvo
Prijať sexualitu rodiča v detskom veku, ale aj neskôr v tom dospeláckom, je náročné. Súhlasí s nami aj skúsená detská psychologička Mária Tóthová Šimčáková. „Zložitejšie je, ak sú deti malé a ešte naozaj nerozumejú tomu, čo sa to medzi rodičmi deje. Veľmi podstatné je, ako sa ako rodina staviame k nahote, intimite, k svoju telu a vysvetľovaniu všetkého okolo toho. Deti si približne tak vo veku 4 – 5 rokov všimnú, ak sa rodičia láskyplne dotknú, a často sa stáva, že si medzi nich sadnú, aby neboli vedľa seba, aby sa nedržali za ruky, aby sa nepusinkovali. A tu prichádza dôležitý moment: dieťa potrebuje pochopiť, že rodičia, aj keď dieťa žiarli a chce pozornosť pre seba, potrebujú mať tieto chvíle a dieťa nesmie zakaždým dosiahnuť svoje. Má ich vidieť nielen ako rodičov, ale aj ako životných partnerov. A partneri majú právo dať si spolu kávu, ísť raz za čas na večeru či na víkend. Partnerská láska je rovnako dôležitá ako rodičovská a nesmieme na ňu zabúdať. Ak dieťa zažiarli, že sa rodičia objímajú, môžeme mu povedať, nech ide ku nám, neodháňať ho. A ponúknuť mu, že si môže vybrať, či dá ruku tatovi alebo mame. Ale nemá sa stavať neustále medzi nich. Partnerský vzťah si treba pestovať a je potrebné, aby to vnímali aj deti,“ radí.
Kedy s deťmi hovoriť o sexe
Všetko je ovplyvnené výchovou a štýlom, ako sa k téme „sex“ staviame. Niekde sa o tom nehovorí vôbec. A môže sa stať, že dieťa informácie dostane od starších detí, čo nemusí byť práve najlepší štart.
„S témou sexuality možno začať napríklad vtedy, keď dieťa príde za nami samo. Príde, že niečo videlo v kamarátovom mobile. Alebo sa spýta, ako prišlo na svet. A dieťa v každom veku potrebuje tieto základné informácie. Rodič má tak šancu urobiť to empaticky, citlivo a veku primeraným jazykom. Dá sa to urobiť aj formou obrázkovej knihy, podobnej encyklopédii, ktorú uzná za vhodnú,“ radí psychologička.
Pomôcť so sexuálnou výchovou môže aj škola a hodiny biológie. Dievčatá a chlapci v triede sa môžu cítiť zvláštne a zahanbene. Odborníčka si však myslí, že práve v prostredí triedy je dobré o sexualite hovoriť spoločne, tak s dievčatami, ako aj s chlapcami. „Raz predsa spolu budú žiť v partnerstvách, takže je fajn, že sa o tom učia spoločne. Aj keď sú témy, ktoré je možno lepšie prejsť aj individuálne. Som za to, že aj chlapec by mal rozumieť menštruácii. Často na školách s dievčatami riešime, ako ísť na WC s tampónom či vložkou tak, aby to ostatné deti nevideli, neposmievali sa, lebo sa dejú rôzne veci, ktoré narúšajú intímny priestor dieťaťa a môžu byť šikanujúce. Preto je dobré, keď sú dievčatá a chlapci informovaní o tejto téme spoločne, primerane k veku. Je jasné, že si budú robiť asi aj nevhodné žarty. No zažila som situáciu, kde si zapisovali kriedou na tabuľu, koľko spolužiačok v triede práve menštruuje, to je už na hranici šikany,“ opisuje skúsenosti z praxe.
Mami, prestaň!
Môže sa však stať, že vaše dieťa nie a nie sa k tejto téme prepracovať. A vy už máte pocit, že už by predsa len niečo malo vedieť, a obávate sa, že nebudete mať šancu na tento rozhovor, aj keď veľmi chcete byť prvým človekom, ktorý mu to vysvetlí. No dieťa sa na nič nepýta, a keď aj tému nenápadne otvoríte, radšej sa vytratí alebo vás zastaví a nechce nič počuť. Ako sa zachovať v tejto situácii?
„Ak sa dieťa o sexualite rozprávať nechce, je na to háklivé, tak tam postupujeme ešte opatrnejšie. Dnes je jednoduché zadať akékoľvek slovo do vyhľadávača a dieťa si nájde informácie aj samo. Avšak som zástanca toho, že tento druh citlivých informácií by mal byť podaný cez dôveryhodnú osobu, akou by mal rodič rozhodne pre dieťa byť. Dá sa to tak, že dieťaťu do izby podstrčíte knižku o tom, že už som ,chlapec‘ či ,dievča‘ alebo ako som sa dostal na tento svet. Tejto literatúry je teraz naozaj veľa a téma je ohľaduplnejšie podaná než informácie na internete.“
To, že deti téma sexu zaujíma, aj keď doma o nej nehovoria, potvrdzujú aj prieskumy. „Podľa prieskumu Deti na nete až 64 % detí okolo 10 až 12 rokov zadá do vyhľadávača výraz, ktorý súvisí so sexom. Potom to preberajú s kamarátmi, lebo ak nie je prístup na internet nejako kontrolovaný rodičmi, dostanú sa k naozaj ostrému, extrémnemu a škodlivému obsahu, akým je napríklad pornografia a podobne,“ opisuje Mária Tóthová Šimčáková.
Keď vám nečakane vtrhnú do spálne...
Stať sa môže všeličo. Aj keď si myslíte, že deti už spia, alebo nie sú doma. Prípadne zabudnete zamknúť... „Stalo sa to aj nám. Cítila som sa hrozne. Dcérka zostala obarene stáť a potom utiekla. Prvá reakcia bola, že sme sa zakryli a poslali ju preč. Potom sme s manželom na seba pozreli a nevedeli, čo ďalej. Obliekla som sa, počkala chvíľku a šla za ňou. Len som ju objala a ospravedlnila sa jej, ale že ma prekvapilo, že prišla, pretože sme sa s tatinkom potrebovali jeden druhému venovať a že to znamená, že sa ľúbime. Neviem doteraz, aký to v nej zanechalo dojem. Hrala sa s bábikou a v podstate ma ignorovala,“ opisuje nepríjemnú situáciu Táňa.
Áno, aj toto je život. A keď už sa niečo také stane, asi by sme mali skúsiť pochopiť, ako sa naše deti cítia. „Treba zohľadniť vek dieťaťa – či ide o staršie alebo mladšie dieťa. A či má alebo nemá nejakú vedomosť o tom, čo to ,sex‘ vlastne znamená. Navyše dieťa v podvedomí má, že tí dvaja ľudia sú jeho rodičia. Preto sex na menšie deti pôsobí často veľmi agresívne, majú pocit, že rodičia jeden druhému ,ubližujú‘ a robia niečo zlé či nevhodné. Keď sa to stane, je jasné, že situáciu treba ošetriť. Menšie deti to zaujíma a je lepšia šanca im situáciu primerane vysvetliť. Netreba sa ich pýtať, čo videli. Treba sa ich spýtať: ,Čo potrebuješ vedieť? Pretože možno to vnímaš inak, no je to niečo, čo je nám príjemné, robia to všetci dospelí a je to naša súkromná záležitosť, pretože sa máme radi. Nerobíme to stále, ale je to len o nás dvoch a nabudúce bude lepšie, ak budeš klopať pred tým, ako vojdeš do spálne...‘ Ak je dieťa malé a začne plakať, situáciu treba riešiť hneď. Buď za dieťaťom ide jeden rodič, alebo obaja, a vysvetlia mu, že sa nestalo nič zlé. A tiež dať pozor na to, aby to dieťa nevyhľadávalo, aby zo zvedavosti nechodilo pozerať zámerne, čo sa za zatvorenými dverami deje.“
Martina, ktorá už má takmer odrastené deti, má podobnú skúsenosť, no tentoraz šlo o už o takmer dospelého syna. „Nevidel toho veľa, ale otvoril dvere a nás to prekvapilo, lebo nemal byť doma. Jeho evidentne tiež. Bol dosť v šoku, rýchlo zavrel a odišiel von. Keď večer prišiel, tváril sa, že nič, a len šiel do svojej izby. Nemal náladu sa rozprávať a ja som tiež nič neiniciovala a tvárila som sa úplne normálne. Premýšľala som, či sa s ním o tom mám rozprávať, lebo bolo evidentné, čo sa deje... Dodnes sme sa o tom nerozprávali, ale nemyslím si, že sme spravili niečo zlé,“ vysvetľuje.
Aj v prípade, že ide o staršie dieťa, tínedžera či dospelé dieťa, je namieste sa aspoň opýtať, či chce o situácii hovoriť. „Pretože dieťaťu ostane obraz v hlave a hanbí sa za to, čo videlo, najmä ak chápe, že išlo o rodičovský sex. Je potrebné opäť situáciu ošetriť a vysvetliť, že je potrebné klopať... A dodať, že je to pre nás normálne, je to súčasť nášho partnerstva, pretože sa máme radi. A navyše je to súčasť procesu, ako prišli na svet. Deti majú niekedy pocit, že rodičia mali sex iba dvakrát, lebo majú dve deti. Až neskôr pochopia, že je to niečo, čo sa stáva častejšie, a je to dôležitá súčasť partnerstva,“ uzatvára psychologička Mária Tóthová Šimčáková.
