Pohromy formujú tok dejín. V dôsledku španielskej chrípky v roku 1918 vstúpilo na trh práce viac žien a dostali sa na miesta, ktoré boli predtým vyhradené pre mužov. Niektoré dokonca dostávali rovnaký plat ako muži, ktorí ich miesto zastávali predtým, a ženy sa v práci dostali aj do vedenia. O sto rokov neskôr sme sa ocitli uprostred ďalšej pandémie, a o rovnosť žien a mužov stále zvádzame veľký boj. Kríza spôsobená koronavírusom prehĺbila existujúce nerovnosti a mocenskú nerovnováhu a neúmerne postihuje ženy, a to aj pre hrozivý nárast domáceho násilia. Pandémia však vytvára aj príležitosť pre „obnovu k lepšiemu“ a zvrat v systémovej nerovnosti medzi mužmi a ženami.
Najprv musíme pochopiť, kde sú hlavné trhliny – napríklad v preťaženom odvetví poskytovania starostlivosti. Ženy na celom svete vykonávajú v priemere trikrát toľko neplatenej starostlivosti a domácich prác ako muži a zastávajú aj väčšinu starostlivosti o deti. Podľa nedávnej správy Medzinárodnej organizácie práce sa 606 miliónov žien v produktívnom veku vyjadrilo, že pre neplatené povinnosti spojené so starostlivosťou nemôžu nájsť platenú prácu. Na porovnanie: v rovnakej situácii je 41 miliónov mužov. Opatrenia na zamedzenie šírenia pandémie, pokyn „zostaňte doma“ a zatvorenie škôl dohnali túto situáciu na hranicu únosnosti, pretože ženy nesú na svojich pleciach ďalšie povinnosti spojené so starostlivosťou, najčastejšie ešte popri svojom platenom zamestnaní v kľúčových povolaniach alebo v novom režime práce na diaľku.
Ženy rovnako prednostne vykonávajú aj zdravotnícke a ošetrovateľské služby a sú tak v prvej línii každodenne vystavené riziku, že sa nakazia koronavírusom. Ženy celkovo predstavujú 69 % zdravotníckych pracovníkov a 88 % pracovníkov v oblasti osobnej starostlivosti. Opatrovateľskú prácu v EÚ často vykonávajú ženy migrujúce z chudobnejších krajín, ktoré vyvažujú nedostatok personálu v bohatších krajinách. Pracujú ako zdravotné sestry, dlhodobé opatrovateľky a pracovníčky v cudzej domácnosti a starajú sa o iných, pričom doma zanechali vlastné rodiny a deti.
Vďaka práci spočívajúcej v starostlivosti, tak platenej ako neplatenej, pretrváva naša spoločnosť a opierajú sa o ňu naše hospodárstva, ženy však za to platia vysokú cenu. Starostlivosť musí byť viac podporovaná a spravodlivejšie rozdelená. Musíme sa viac zasadzovať o to, aby sa investovalo do zdravotnej starostlivosti, starostlivosti o deti aj dlhodobej starostlivosti.
Do starostlivosti o deti je potrebné investovať cielenejšie a viac. Viac miest v kvalitných a cenovo dostupných zariadeniach starostlivosti o deti povedie k väčšiemu počtu žien v platenom zamestnaní. Vyššie príspevky na túto formu starostlivosti zas umožnia rodičom, aby ju viac využívali. EÚ pomáha európskym krajinám cielenou finančnou podporou týchto služieb vychádzajúcou z potrieb. Nedostatok zodpovedajúcej starostlivosti o deti aj napriek tomu vedie k vysokým finančným stratám: z dôvodu menšieho zapojenia žien do hospodárskeho života ročne v EÚ prichádzame odhadom o 350 miliárd eur.
Koronakríza poukázala na naliehavú nutnosť udržateľných investícií do starostlivosti o deti a iných služieb vrátane základných služieb pre obete násilia a služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia. A celosvetovo sa množiace správy o „skrytej pandémii“ domáceho a iného násilia páchaného na ženách podčiarkujú, aké je dôležité, aby sme sa vytrvalo usilovali predchádzať tomuto násiliu a nenechávali ho bez odpovede. Konať môžeme napríklad v rámci spoločnej iniciatívy Spotlight EÚ a OSN.
Musíme takisto zmeniť spôsob, akým sa prijímajú rozhodnutia v oblasti verejného zdravia. Kým ženy poskytujú podstatnú časť služieb zdravotnej starostlivosti, muži zastávali v roku 2019 v celosvetovom meradle približne 72 % vedúcich výkonných pozícií v zdravotníctve. Správa orgánu OSN pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien o preskúmaní práv jasne poukazuje na tento model štrukturálnej nerovnosti: muži tvoria 75 % poslancov v parlamentoch, zastávajú 73 % riadiacich pozícií, predstavujú 70 % účastníkov rokovaní o zmene klímy a takmer výlučne vyjednávajú aj o mieri. Ak to myslíme s rovnosťou vážne, musíme tento vzorec zmeniť. Obnova k lepšiemu je spätá s bezprostredným začlenením žien do rozhodovacieho procesu a vykonaním štrukturálnych zmien, okrem iného v systéme starostlivosti, ktoré im to cielene umožnia.
Európska komisia preto do svojej stratégie pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 zaradila na popredné miesto tematiku žien v riadiacich pozíciách spoločne s kampaňou orientovanou na odstraňovanie rodových stereotypov. Ak chceme, aby sa rovnosť žien a mužov v budúcnosti stala realitou, musíme rodovú rovnosť plne začleniť do vzdelávania. Medzinárodný deň žien a dievčat vo vede, ktorý si pripomíname 11. februára, je výborným príkladom konkrétneho opatrenia Organizácie Spojených národov a jej členských štátov proti rodovej segregácii vo vzdelávacom procese.
V čase, keď sa svet usiluje o čo najúspešnejšie zotavenie sa z pandémie spôsobenej koronavírusom a vybudovanie si odolnosti, vyzývame všetky krajiny, aby uskutočnili dlho odkladané investície do odvetvia poskytovania starostlivosti. Znamená to prednostné pridelenie rozpočtových prostriedkov na zlepšenie prístupu k službám v oblasti starostlivosti a ich kvality a na zabezpečenie dôstojnej práce a sociálnej ochrany. Takéto investície budú mať rozhodujúci význam pre udržateľnú obnovu a mnohonásobne sa nám vrátia: ženy s povinnosťami v oblasti starostlivosti, ktoré prípadne prišli o svoje miesto, sa ľahšie (znovu) začlenia do pracovného procesu, zdroje sa nasmerujú do odvetvia poskytovania starostlivosti, kde je potenciál vytvárania pracovných miest práve v čase, keď miera nezamestnanosti prudko stúpa a vlády majú eminentný záujem na návrate ľudí späť do práce, a zároveň budeme podporovať ekologické pracovné miesta, ktoré poskytujú starostlivosť o ľudí bez ďalšieho zhoršovania životného prostredia, a nespustíme pri tom zo zreteľa pevne stanovené priority – zachovanie rodovej rovnosti a klimatickej spravodlivosti.
Premeňme túto krízu na príležitosť pre pozitívne zmeny, ktoré prinesú rovnoprávnejšiu budúcnosť pre nás všetkých.
