Ženy prežívajú mužov približne o šesť rokov a za posledných dvadsaťpäť rokov sa nič nezmenilo. V porovnaní s ostatnými Európanmi je na tom Slovenská populácia navyše stále o niečo horšie. „Súvisí to s tým, že naši muži viac fajčia, pijú alkohol a tiež jedia väčšie množstvo živočíšnych tukov než napríklad muži na juhu Európy,“ hovorí docent Bohumil Seifert, prednosta Ústavu všeobecného lekárstva 1. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej.
V porovnaní s obyvateľmi severských krajín sa zase oveľa menej pohybujú. A ak už sa pre pohyb rozhodnú, dávajú prednosť nárazovým športom. „Muž, ktorý celý týždeň sedí v práci pri počítači a v piatok si ide naplno zahrať squash, svojmu zdraviu skôr uškodí, než pomôže,“ konštatuje docent Seifert.
Prečo muži v priemere žijú kratšie ako ženy, môže súvisieť aj s tým, že vedú rizikovejší život a sú viac vystavení stresu zo zodpovednosti. „Na rozdiel od žien im potom v aktívnom veku neposkytujú ochranu pohlavné hormóny, a preto ich skôr ohrozujú infarkty a cievne mozgové príhody,“ dodal odborník pre Lidovky.cz.
Dlhé dochádzanie za prácou podľa docenta Seiferta škodí zdraviu, navyše sa zvyšuje riziko obezity. Muži tiež menej dbajú na prevenciu, ľahšie podliehajú závislostiam a majú vyššie riziko samovrážd. Príznaky vážnych chorôb často podceňujú a k lekárovi tak často dorazia až vo chvíli, keď je už neskoro.
Muži neradi hovoria o svojich problémoch
Veľká časť mužskej populácie navyše stále žije v presvedčení, že musí všetko vydržať a zvládnuť, aby ich okolie nepovažovalo za neúspešných slabochov. Z toho dôvodu tiež neradi hovoria o svojich zdravotných problémoch, obzvlášť o niektorých. „Žene väčšinou neprekáža hovoriť o svojich problémoch s inkontinenciou,“ hovorí profesor Tomáš Hanuš, prednosta Urologickej kliniky 1. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej a Všeobecnej fakultnej nemocnice v Prahe. „Máloktorý muž vám však prizná, že má problémy s močením.“
Podľa slov docenta Seiferta ženy tiež ochotnejšie navštevujú preventívne prehliadky a nepodceňujú zdravotné riziká tak ako muži. „Vždy zbystrím, keď sa mi v ordinácii objaví pacient v strednom veku,“ hovorí. „Z praxe totiž viem, že sa k návšteve lekára často odhodlá, až keď mu tečie do topánok.“ Najčastejšou príčinou úmrtí u mužov bývajú ochorenia srdca a ciev a cievne mozgové príhody. Aj vzhľadom k nedostatočnej prevencii a nezdravým návykom muži viac umierajú na nádory pľúc, hrubého čreva a konečníka. A k nim sa ešte pridávajú špecificky mužské karcinómy prostaty.
V porovnaní so svojimi ženskými polovičkami sú však páni tak trochu v nevýhode. „Ženy majú plošný skríning zameraný na rakovinu prsníka a krčka maternice,“ uvádza profesor Hanuš. Pri rakovine prostaty alebo semenníka však nič také neexistuje. Záleží teda výhradne na mužovi, či sa v pravú chvíľu vydá k odborníkovi.
Najkritickejší deň? Pondelok!
Dĺžku života môžu však ovplyvniť tiež psychické ochorenia. „Ženy viac trpia depresívnymi a úzkostnými poruchami,“ hovorí predseda Psychiatrickej spoločnosti Českej lekárskej spoločnosti J. E. Purkyně Martin Anders, ktorý pôsobí na 1. lekárskej fakulte Univerzity Karlovej a Všeobecnej fakultnej nemocnici v Prahe. „Muži potom majú skôr sklony k závislostiam na rôznych psychoaktívnych látkach.“
Podľa štatistík páchajú tiež niekoľkonásobne častejšie samovraždy ako ženy a volia k tomu agresívnejšie metódy, ktoré ich s väčšou istotou pripravia o život. Najviac samovrážd býva na jar, keď v mozgu ubúda neuroprenášač sérotonín, ktorý reguluje náladu a napätie.
V súčasnosti odborníci poukazujú aj na možnú súvislosť s vyšším výskytom alergií v jarnom období. Zápal, ktorý v organizme spôsobujú, vyvoláva zvýšenú tvorbu cytokínov, buniek produkovaných imunitným systémom. Tie potom v oblasti mozgu spôsobujú zmeny nálad. Najkritickejším dňom býva podľa štatistík pondelok. Odborníci túto skutočnosť dávajú do súvislosti so začiatkom pracovného týždňa a s pôsobením stresu u citlivejších osôb.
Pomôže správna psychohygiena
Z klinických štúdií vyplýva, že k najohrozenejším patria muži, ktorí majú blízko ku konzumácii alkoholu, ktorý sám osebe vyvoláva alebo prehlbuje už prítomné zmeny nálad a depresívne syndrómy. „Z praxe môžem potvrdiť, že k väčšine samovražedných pokusov dochádza v opitosti,“ hovorí docent Anders. Ďalšou ohrozenou skupinou sú jedinci trpiaci poruchami osobnosti. Účinnou obranu pred duševnou nepohodou alebo priamo poruchou vidí v správnej psychohygiene. Mnohí ľudia však túto vcelku jednoduchú možnosť podceňujú.
Najdôležitejší je dostatok fyzického pohybu, ale aj relaxácia, pravidelný rytmus života, expozícia svetla v správny čas a vhodná skladba potravy. A tiež včasné riešenie problémov a návšteva lekára, ak už sa objavia príznaky depresívnej poruchy. „Najhoršie v takejto situácii je oddávať sa alkoholu alebo užívať lieky benzodiazepíny bez riadnej lekárskej kontroly,“ dodáva docent Anders.
Zhrnutie: Prečo muži žijú kratšie ako ženy?
- muži žijú nezdravo – viac fajčia, pijú alkohol, jedia väčšie množstvo živočíšnych tukov
- málo sa pohybujú, a ak sa pre pohyb rozhodnú, dávajú prednosť nárazovým športom
- v aktívnom veku im neposkytujú ochranu pohlavné hormóny
- menej dbajú na prevenciu, k lekárom chodia neskoro
- ľahšie podliehajú závislostiam
- majú vyššie riziko samovrážd
- žijú v presvedčení, že musia všetko vydržať a zvládnuť
- neradi hovoria o svojich zdravotných problémoch