shutterstock.com
StoryEditor

Prečo je čítanie deťom veľmi dôležité, ako s tým začať a čo čítať?

25.10.2019, 15:00
Vzťahy
Autor:
Fit život
Detský svet je plný divov a zázrakov, neuveriteľných príhod, strachov aj zábav. Oproti dospelým majú deti oveľa bohatšiu fantáziu, ktorá vyplýva z ich neskúsenosti a nevedomosti, ale aj schopnosti vnímať a objavovať svet úplne inak ako v dospelosti. To všetko sa pritom dá ešte aj podporiť – pravidelným čítaním. Knihy už tým najmladším umožňujú objavovanie sveta a rozvíjanie fantázie – a to spolu s tými najmilovanejšími – rodičmi.

Mnohé deti v dnešnej modernej dobe holdujú najmä tabletom a telefónom či počítačom a rôznym fantastickým hrám. Staršia generácia nad tým často krúti hlavami a spomína, ako v mladšom veku pobehovala celé dni vonku a v zlom počasí sedela doma s knihou v ruke. Dnešné deti aj podľa prieskumov siahajú po knihách oveľa menej, ako to bolo pred rokmi, navyše postupne aj v školách či v mestách a dedinách ubúda možností, kde si knihu požičať. Ak však chceme, aby dnešné deti čítali, treba ich k tomu aj motivovať a postupne viesť. A to by sa malo začať už v tom najnižšom veku.


Kedy začať čítať?
Na túto otázku existuje univerzálna odpoveď – kedykoľvek. Podľa odborníkov totiž nikdy nie je príliš skoro, ale ani príliš neskoro na to, aby ste svoje dieťa začali viesť k čítaniu a trávili tak s ním príjemné chvíle. „Deťom môžeme čítať už v prenatálnom veku, keď si budúca maminka sadne a číta si nahlas, alebo aj ak počúva nejakú muziku, tak plod to už vníma. Myslím si, že tak, ako sa učíme rozprávať, ako sa učíme chodiť, sa musíme naučiť aj čítať,“ vysvetľuje Mgr. Viera Kučerová z občianskeho združenia Celé Slovensko číta deťom. Podľa nej je vhodné deti vtiahnuť do sveta kníh a fantázie čo najskôr. „Už tým najmenším deťom v rodine vlastne musíme dať nejaké návyky. A keď im ich dáme a dáme im ich tým správnym spôsobom a smerom, tak ovplyvníme aj to, aby si v budúcnosti vedeli vybrať dobrú literatúru. A tie knihy ich potom posúvajú ďalej,“ dodáva odborníčka.


Prečo si spolu čítať?
Čítanie samo osebe má mnoho pozitív. Tie ešte znásobuje spoločné čítanie dieťaťa a jeho blízkej osoby. „To najcennejšie, čo môžeme deťom do života dať, je láska a vzdelanie. A, samozrejme, v rodine je to nenahraditeľné. Keď rodičia dajú deťom lásku, čítajú si s nimi a cez tie knihy a rozprávky im dajú aj vzdelanie, tak to je asi to najviac, čo môžu dieťaťu dať,“ uvádza Mgr. Viera Kučerová. Podľa nej by sa spoločné čítanie malo stať akýmsi spoločným každodenným rituálom. „Tak ako sa umývame a čistíme si zuby, tak by sa aj spoločné čítanie malo stať zvykom. Deti ho navyše začnú aj očakávať. Keď si rodič každý deň bude s dieťaťom čítať aspoň 20 minút, každý ten deň bude krajší.“ Knihy a príbehy v nich navyše dieťa ovplyvnia aj do budúcnosti. „Knihy nás veľmi často ovplyvnia, ani o tom nevieme. A rodičia sú vlastne tí prví, ktorí s deťmi komunikujú. Nie je to škola, nie je to ani vedúci krúžkov alebo umelecké školy, sú to rodičia, ktorí deťom dávajú návyky a ktorí ich učia a kladú základy pre budúcnosť,“ dodáva Mgr. Viera Kučerová.


Vzájomná blízkosť
Samozrejme, spoločné čítanie nie je len o vzdelávaní a návykoch. Je to aj o spoločnom trávení času, zdieľaní príjemných chvíľ, prežívaní spoločných zážitkov a cez rozprávky v knihách aj o spoločnom prežívaní príbehov a emócií. „Naozaj stačí 20 minút denne, počas ktorých rodič aj dieťa zažijú intímne chvíľky. Nejde totiž len o to, čo deťom čítame, mnoho je v takomto prípade napísané medzi riadkami práve v podobe spoločne stráveného času,“ vysvetľuje odborníčka. Pravidelné hlasné čítanie veľkých malým tak prináša harmonizovanie spoločných vzťahov a prehlbovanie vzájomnej komunikácie medzi rodičom a dieťaťom. „Čítanie veľkých malým je o budovaní vzájomnej dôvery, o pocite istoty, ochrany, je o pravom zázemí, ktoré každý malý, ale aj veľký človek veľmi potrebuje. Je to ten pocit, ktorý nám nemôže poskytnúť ani televízna ilúzia, ani kontakty cez sociálne siete, ani nadšenie z počítačových hier,“ dodáva Mgr. Viera Kučerová.


Rozvíja a učí
Spoločne strávené chvíle sú azda tým najväčším pozitívom hlasného pravidelného čítania deťom, avšak ani zďaleka nie jediným. Takáto aktivita totiž napomáha aj rozvoju dieťaťa po mnohých stránkach. „Hlasné čítanie v prvom rade formuje budúceho čitateľa a aj jeho písomný prejav. Rozvíja jazyk a slovnú zásobu dieťaťa, a podporuje tým aj jeho slobodu vyjadrovania. Navyše, hlasné čítanie a spoločná komunikácia rodiča s dieťaťom v takejto podobe učí deti aj samostatnému mysleniu, logike, ale aj kritickému mysleniu. Nehovoriac o tom, že cez príbehy rozvíja predstavivosť dieťaťa a prináša aj mnohé všeobecné znalosti. Rovnako je pozitívom aj to, že u dieťaťa sa trénuje pamäť a zlepšuje sústredenie,“ vymenúva prínosy odborníčka.


Ako začať?
Najvhodnejšie je deťom čítať už od ranného detstva, avšak ak ste to už premeškali, nič nie je stratené. Začať sa dá kedykoľvek, literatúru však treba prispôsobiť potrebám a záujmom dieťaťa. „Mladším deťom, samozrejme, začíname čítať obrázkové knihy, ktoré majú len pár viet na stránke. Postupne prechádzame ku knihám, ktoré majú stále viac a viac textu, úmerne veku a pozornosti dieťaťa. Je vhodné sa vyhýbať dlhým opisným pasážam, ktoré dieťa ešte nie je schopné pre ich náročnosť vnímať,“ odporúča odborníčka. Deti sa často do niektorých príbehov doslova zamilujú a túžia ich čítať stále dokola. Toto prianie by im rodičia mali splniť – práve vďaka tomu si totiž deti veľmi dobre trénujú pamäť. „Vždy, keď dieťa položí otázku, ktorá sa týka textu, nájdite spoločne odpoveď. Knihu je dobré mať poruke vždy, keď s dieťaťom niekde dlho čakáte alebo ak cestujete v autobuse či vo vlaku. Okrem toho, že pomôže dieťa zabaviť sa, vznikne v malej hlávke aj užitočná väzba, že kniha je dobrou voľbou, keď má človek čas.“ Pre niektoré deti je problémom len sedieť a počúvať. Vôbec nie je prekážkou, ak sa pri čítaní hrajú alebo si kreslia. Odborníci v tejto súvislosti poukazujú na to, že text si najlepšie zapamätáme, keď sme v pohybe. Knihy často vyvolávajú rôzne pocity, túžby aj otázky. Je správne nechať emócie vyvolané príbehom vyplávať a spoločne sa o nich porozprávať. „Čítať deťom by mali aj ich oteckovia. Keďže veľká väčšina učiteľov na základných školách sú ženy, učenie a aj čítanie si deti spájajú hlavne so ženami. Zapojenie otcov do čítania už od útleho veku detí dáva knihám v očiach detí, špeciálne chlapcov, rovnaké postavenie, aké má v ich mužskom svete napríklad šport,“ dodáva odborníčka.


Čo spolu čítať?
Určite treba pri výbere literatúry hľadieť najmä na vek a vyspelosť dieťaťa. Deti často žiadajú knihy s pekným obrázkom alebo s postavami, ktoré poznajú z rozprávok. Nie vždy sú však pre ne vhodné a neraz ich nedokážu pochopiť, a teda ich napokon ani nebavia. Pri výbere knihy by sa rodičia nemali nechať zmiasť oceneniami a komerčnou reklamou. Siahnuť treba po knihe, ktorá sa dobre číta nahlas a je pre dieťa v takejto podobe pochopiteľná. Nikdy by sme deťom nemali čítať knihy a príbehy, ktoré sa nám dospelým nepáčia. „Je to najmä na rodičoch, oni musia rozlíšiť, aké to ich dieťatko je, či je temperamentnejšie, či skôr snovejšie, a podľa toho treba vybrať knihu. Nikde nie je dané pravidlo, čo je najvhodnejšie. Rodičia si musia sami zvážiť, akú literatúru deťom odporučia. Samozrejme, sú knihy, ktoré sú veľmi hodnotné, ale sú aj knihy, ktoré sú na to, aby sa predávali, sú komerčnejšie. Ale vedia zaujať. Takže v tomto sa už musia rozhodnúť samotní rodičia,“ dodáva Mgr. Viera Kučerová z občianskeho združenia Celé Slovensko číta deťom.

Elementy ženy: Štylistka Zuzana Kanisová

menuLevel = 2, menuRoute = magazin/vztahy, menuAlias = vztahy, menuRouteLevel0 = magazin, homepage = false
24. november 2024 14:15