Trpíte profesijnou deformáciou a pozeráte sa ľuďom v reštauráciách do taniera?
Je to taký zvyk už z doby, kedy som robila modeling. Zaujíma ma, čo ľudia jedia.
Dávate niekedy nevyžiadané rady typu: "Toto by ste pri vašej postave nemali jesť"?
Nie, nie, tým, ktorých nepoznám, určite nie, to by mi asi neprešlo. No odvtedy, čo som začala študovať dietológiu, sa ma známi často pýtajú. Vždy sa smejem a hovorím, že polovicu večierkov trávim rozdávaním rád o jedle. Ľudí to zaujíma, čím ďalej tým viac z nás si uvedomuje, že jedlo človeka ovplyvňuje zdravotne, psychicky i fyzicky.
Praktizuje zdravý životný štýl aj váš manžel?
S manželom sme spolu šesť rokov a v čase nášho zoznámenia jedol strašne. Keď som u neho bola prvýkrát doma, mal v chladničke šampanské, majonézu a salámu.
Dalo vám veľa práce zmeniť jej obsah?
Vlastne nie, on sa prispôsobil tak nejako prirodzene, pretože ho to tiež začalo zaujímať. Dnes hrozne rád podstupuje rôzne detoxikačné kúry, občas ma dokonca núti, aby som mu predpísala nejakú diétu. Čo sme spolu, schudol. Má dole nejakých šesť sedem kíl. Nikdy nebol tučný, ale vyzerá lepšie, je to taká moja chodiaci reklama.
Dopúšťate sa občas diétnych chýb?
Určite, a nijako sa tým nestresujte. Nejde o to, aby ste celoživotne žila úplne perfektne, mala dokonalý jedálniček, podstatné je, že keď urobíte niečo zle, mali by ste si to uvedomiť a niečím dobrým vyvážiť, aby sa z toho telo rýchlo dostalo.
Čím ste naposledy hrešila?
Napríklad teraz colou light, ktorú tu v kaviarni pijeme.
Čo je na nej zlé?
Obsahuje umelé sladidlá, ktoré sú horšie ako cukor v klasickej cole.
Ja ju mám radšej než tú sladkú.
Ja tiež, ale pretože viem, že na sladidlách nie je nič dobré, dávam si ju raz za mesiac a vlastne sa nič nedeje. Ale keď mi niekto povie, že vypije denne dva litre coly, budem sa snažiť, aby ju obmedzil. Ľudia všeobecne pijú hrozne veľa "light" nápojov a myslia si, ako vyzreli na chudnutie. Nedávno som išla taxíkom a vodič mal v tom teple v plastovej fľaši nejaké pitie. Mala som chuť mu povedať, ako si škodí. Nie je dobré piť nič, čo je v plaste v teple dve tri hodiny alebo dokonca celý deň, keď už ste fľašu raz otvorili.
Prečo nie?
Čím mäkší plast je, tým viac chemikálií prechádza do nápoja. Ľudia si neuvedomujú, že toto napríklad spôsobuje hormonálnu nerovnováhu. Špeciálne u žien. Ideálne je piť vodu a zo skla, čo samozrejme nejde zabezpečiť vždy, ale mali by sme sa o to snažiť. Sú to drobnosti, ktoré keď viete, môžete sa nimi riadiť, pritom vás to nič nestojí.
Čo vaše ďalšie hriechy z posledných dní?
Vypila som trochu viac vína, zjedla čokoládu. Ale vážne sa to nedá považovať za hriech, ak potom žijete zdravo. Naozaj nejde mať večne dokonalý jedálniček, pretože nemáte žiadnu radosť a život by bol hrozne nudný. Preto ja nikdy nehovorím ľuďom, aby prestali jesť čokoládu, nedali si zmrzlinu, nedajbože prestali piť víno! Podstatné je, že keď ho vypijete viac, mali by ste si druhý deň stravu vyvážiť tak, aby sa z toho telo rýchlo dostalo.
Čím vykompenzovať nadmieru vína?
Najhoršie, čo môžete urobiť, je dať si ráno tučné a zle stráviteľné jedlá, ako sú napríklad vyprážané vajíčka so slaninou a s chlebom. Nadbytočným tukom len zaťažujete telo, ktoré sa čo najskôr potrebuje zbaviť etanolu z konzumácie alkoholu, ktorý telu škodí. Ťažko stráviteľný je kvôli lepku aj chlieb. Teoreticky by ste mali zjesť čo najľahšie potraviny, ktoré pomáhajú k detoxikácii pečene, ako je napríklad losos s brokolicou, s kelom.
Čo je veľké množstvo alkoholu?
Dva alebo tri poháre vína sú v norme, čokoľvek navyše ženskému telu škodí. Všeobecne dva poháriky vôbec nie sú zlé, oveľa horšie je, keď ľudia nepijú päť dní a cez víkend to s alkoholom preháňajú, čo je typická anglická mentalita.
Je niečo, čo vôbec nejete?
Nemám veľmi rada mliečne produkty, aj u svojich klientov sa snažím obmedziť ich konzumáciu. Mliečne produkty, pokiaľ nie sú bio, obsahujú hormóny. Ale zase nejdem cestou zákazu, ponúknem im za to alternatívu. Keď chcú piť mlieko a jesť jogurt, môžu mať mandľové alebo sójové. Rovnaké to je potrebné s čokoládou. Mliečna sa dá nahradiť tmavou. Ja jem teoreticky všetko, ale veci, ktorým neverím, že sú pre telo dobré, obmedzujem. Avšak keby som bola striktná, nemohla by som jesť v reštauráciách.
TEHOTENSKÉ NABERANIE KÍL
Pribrali ste v tehotenstve?
Dvadsaťpäť kíl!
Prestali ste sa strážiť?
Predtým, než som otehotnela, som bola veľmi chudá a telo sa potrebovalo dostať na optimálnu váhu. Zrazu som mala dvanásť kíl hore. Jedla som vlastne dobre, ale preháňala som to s ovocím, ktoré má v sebe veľa cukru. Bola som schopná si po večeri dať dva aj tri veľké ovocné šaláty, naliať si na ne tučný jogurt a zjesť to pri televízii. Môj lekár mi dával vo štvrtom mesiaci tehotenstva prednášku o tom, čo jesť, ja som pritom ten odbor študovala. (Smiech)
Za aké obdobie ste nabraté kilá zhodili?
Trvalo mi to celkom dlho. Mám v Anglicku kamarátku, ktorá všetko robí o rok skôr. Vydala sa o rok skôr, mala dieťa o rok predo mnou a tá sa vošla do pôvodných džínsov dva mesiace po pôrode. Mne to trvalo asi štrnásť mesiacov, a stále som nebola na pôvodnej váhe. Kvôli komplikáciám som rodila cisárskym rezom, nemohla som tri mesiace cvičiť, chudnutie teda bolo dlhé, ale vlastne správne. Robila som to, čo dnes doporučujem klientom. Hovorím im, že nemá zmysel podstupovať drastické diéty, pretože potom sa kilá vrátia späť.
Čo jedáva vaša trojročná dcéra?
Dávam jej všetko, ale v určitom meradle. Dovolím jej zmrzlinu, palacinku, ale doma napríklad nemáme klasický pšeničný chlieb. Dbám na to, aby mala vyváženú stravu, pritom nie som extrémistka. Ja som tiež vyrástla na bielych rožkoch a žijem, len keď dnes viem, že to nie je zdravé, nie je dôvod to jesť.
Držala ste v živote nejaké diéty?
Množstvá! S modelingom som začínala veľmi skoro, už ako dieťa. V pätnástich rokoch bolo frustrujúce počúvať reči o tom, že musíte schudnúť. Vždy som bola hrozne chudá, ale okolo pätnástich šestnástich som pribrala. Nie nejako extrémne, ale keď som prišla do Paríža, povedali mi v modelingovej agentúre, že musím niekoľko kíl zhodiť.
Akým spôsobom ste to dosiahli?
Bolo to v období hrozne rachitických modeliek, chudli sme vtedy všetky, ale nepovedali nám, ako to urobiť, aby to bolo aspoň trochu zdravé. Bookerka, ktorá sa o mňa v Paríži starala, mi napríklad odporučila, že môžem jesť fazuľky, akékoľvek množstvo, že po nich nepriberiem. Keď som potom bola v Nemecku, kupovala som si mrazené ryby, varila si ich so zeleninou a na takej strave som bola napríklad mesiac v kuse. Ešte teraz, keď si na to spomeniem, je mi zle. Bolo to frustrujúce obdobie, pretože sama v tom veku nič neviete, zároveň vám nikto neporadí.
Čo na to hovoríte dnes pohľadom vyštudovanej dietologičky?
Samozrejme viem, že som robila to najhoršie, čo som mohla. Neskôr som si začala kupovať knižky o najrôznejších diétach a všetky som ich skúšala. Podstúpila som potrebnú metódu delenej stravy, kedy nejete bielkoviny a sacharidy dohromady. Dnes viem, že táto diéta, rovnako ako tá, ktorá je založená na krvných skupinách, nemá žiadny vedecký základ, že si vlastne škodíte. Podstatné pri chudnutí je udržiavať hladinu krvného cukru v rovnakej úrovni, čo znamená jesť päťkrát denne menšie porcie. Na delenej strave je najhoršie to, že buď jete len sacharidy, čo sú vlastne len cukry, jeho hodnoty vám teda vyskočia hore, alebo len bielkoviny, ktoré dodávajú energiu telu pomaly. Ideálne by pritom každé jedlo malo obsahovať bielkoviny a sacharidy.
Schudla ste vtedy?
Áno, váha ide väčšine ľudí dole a všetci preto veria, že sú podobné diéty účinné. Ale je to tým, že akonáhle na akúkoľvek diétu pristúpite, začnete si viac strážiť, čo a aké množstvo jedla jete. Človek si v tej chvíli povie: "Fajn, nemôžem steak so zemiakmi, dám si ho teda so zeleninou." Za normálnych okolností by pritom taký človek zjedol štyri párky s chlebom.
V Anglicku dnes patríte medzi popredné nutričné špecialistky a poradkyne v oblasti zdravého životného štýlu. Ako sa dievča z Pardubíc na takú pozíciu vypracuje?
Práca v modelingu bola skvelá, pretože kto môže v pätnástich ísť do Paríža, mať všetko zaplatené a cestovať po celom svete? Ale keď je vám dvadsaťpäť, pohybujete sa v odbore desať rokov, chcete aj niečo iné. Ja som chcela začať študovať, chýbalo mi používať mozog.
Prečo ste si vybrali práve dietológiu?
Rozhodovala som sa medzi dietológiou, ktorá pred desiatimi rokmi v Anglicku nebola známa, a medzi históriou. Modeling má blízko ku stravovaniu, vždy sa v ňom táto otázka riešila a mňa to zaujímalo, išla som teda nakoniec touto cestou. Čím viac som sa toho dozvedela, uvedomovala som si, ako strava ovplyvňuje zdravie. Keď dobre jete, nemusíte užívať toľko liekov. My Česi ich berieme zbytočne veľa, lekári predpisujú lieky ako prevenciu proti vysokému cholesterolu, každý druhý človek je na aspiríne, aby náhodou nemal infarkt alebo mŕtvicu, ale tomu by sa vo väčšine prípadov dalo predísť vhodnou stravou, výživovými doplnkami a pohybom. Keď zmeníte životný štýl, z krvných testov úplne jasne vidíte, že to funguje aj bez liekov.
Akú ste kvôli dietológii vyštudovala školu?
Najskôr som absolvovala kurz biológie a chémie, potom som nastúpila do školy, kde to bolo na začiatku fajn, ale potom zisťujete, že robíte vlastne len biochémiu. Ja som sa chcela dozvedieť, ako vlastne funguje celé telo, nastúpila som preto na Westminsterskú univerzitu v Londýne. Myslela som si, že sa tam vďaka predchádzajúcej škole budem tri roky nudiť, pretože už všetko viem, ale bolo to to najťažšie, čo som kedy robila. Po piatich rokoch som vyštudovala s titulom bakalár zdravotných vied.
Prečo ste študovali tak dlho?
Medzitým sa mi narodila dcéra, ale hlavne to bol oproti predchádzajúcej škole skok do iného sveta. Akúkoľvek informáciu, ktorú sme chceli použiť, sme museli mať potvrdenú, zisťovať, aké vedecké štúdie k nej existujú, či sú kvalitné, staršie ako desať rokov sa nesmeli používať, keď boli robené na menej ako tristo ľuďoch, tak tiež nie. Pre mňa to bolo o to ťažšie kvôli angličtine. Nikdy som sa ju neučila v škole, hovorím, ale nevedela som písať, hlavne, vedeckú angličtinu, všetko mi trvalo oveľa dlhšie ako rodenému Angličanovi.
Bola škola užitočná pre prax?
Veľmi! Dala mi znalosť vedy, ktorú potrebujete, aby ste bola rešpektovaná v odbore. Dala mi základy medicíny, biochémie, znalosť farmácie, psychológie. Ja dnes okrem svojej praxe robím aj na klinike, kde pracujem s veľmi úspešnými lekármi, a nemohla by som tam byť bez potrebného vzdelania z vedy. V rámci klinických hodín v škole sme napríklad prišli do kontaktu s ľuďmi z nižších spoločenských vrstiev, ktorí majú úplne iný pohľad na jedlo ako moji súčasní klienti. Ja sa pohybujem medzi ľuďmi, ktorí niečo o potravinách vedia, oni netušili, čo je pšenica a raž. Zistíte, že je veľa ľudí, ktorí vôbec nevedia, čo by mali jesť. Pre moju ďalšiu prácu to bolo perfektné, ale zároveň frustrujúce, pretože si myslíte, že ľudia majú aspoň minimálne znalosti a povedomie o jedle, pritom je to práve naopak.
Jedia Angličania naozaj tak strašne, ako hovorí napríklad kuchár Jamie Oliver?
Anglická populácia všeobecne jedáva zle. Týka sa to dospelých, ale aj detí. Jedia klasické jedlá, napríklad fish and chips, žiadnu zeleninu. V školách síce majú na výber medzi zdravým jedlom a nezdravým, ale radšej siahnu po vyprážanej rybe miesto šalátu alebo si dajú párky so zemiakovou kašou. Keď majú doma hlad, namažú si biely chlieb s marmeládou, čo je vlastne len samý cukor.
Mlčanie o kráľovskej rodine
Vašimi klientkami sú napríklad redaktorky londýnskeho magazínu Vogue alebo herečka Anna Friel známa z filmu Čachtická pani.
Je medzi slávnymi osobnosťami moderné hovoriť, že majú svoju výživovú špecialistku?
Áno, radi hovoria o tom, že ku mne chodia, ale samozrejme nechcú, aby som to o nich hovorila ja sama. S niektorými som dohodnutá, že ich môžem citovať, ale inak zachovávam stopercentnú mlčanlivosť. Bez toho to nejde.
Musíte ju zachovávať aj vo vzťahu k princovi Harrymu, v ktorého spoločnosti ste tento rok na jar boli videná na svadbe v Amerike?
Princ Harry a ďalší členovia kráľovskej rodiny sú naši rodinní známi, ale to je všetko, čo k tomu poviem. Netajím sa tým, že kráľovskú rodinu s manželom poznáme, ale nechcem využívať priateľstvo niekoho slávneho k svojmu zviditeľneniu.
Odporúčate niekedy svojim klientkám, aby pribrali?
Áno, mám ich pomerne veľa, ktoré sú až príliš chudé, a vysvetľujem im, prečo by niektoré jedlá mali jesť. Je pomerne dosť ľudí, ktorí sú posadnutí zdravou stravou a berú všetko moc vážne. Odmietajú jesť normálne potraviny, jedia len tie ľahké verzie bez tuku. Ale nasýtené tuky k životu potrebujeme. A ženy obzvlášť. Keď chcú otehotnieť, chýbajú im potom niektoré hormóny, ktoré sa z nasýtených tukov produkujú. Vždy svojim klientom hovorím, že hlavné je vyváženosť, všetko potrebujeme v určitej miere.
Je v dnešnom šoubiznise stále nevyhnutnosťou byť vychudnutá?
Štíhla áno, ale nie vychudnutá, ako bývali modelky kedysi. To bol nezdravý extrém. Určite je dnes ideál krásy stále taký, že vaša hmotnosť musí byť nižšia, ako je zdravé, ale zlepšuje sa to. Dnes sú žiadanejšie ženské tvary.