O šport som sa nikdy nezaujímala, skôr som sa mu vyhýbala. Telesná výchova ani zďaleka nepatrila medzi moje obľúbené predmety v škole. Prvýkrát som sa do fitka dostala, keď som mala 25 rokov. Aj na moje počudovanie ma to začalo veľmi baviť. Kým sa však cvičenie stalo každodennou rutinou, bola to ešte dlhá cesta.
Uhorka na obed, jogurt na večeru
Prvýkrát som svoju váhu začala riešiť v osemnástich. Túžila som byť extrémne chudá. Pustila som sa do toho, aby som si splnila sen. Začalo sa to zlými radami, diétami, oddelenou stravou. Kúpila som si knižku, ktorej som sa držala. Dnes už viem, že nič z toho nebola správna cesta. Cieľ sa síce podaril, schudla som 36 kíl. No veľmi dobre si pamätám, aká som bola v tom období nervózna, frustrovaná, neustále hladná a nešťastná. Bola som v neustálom strese, dokedy ešte vydržím jesť uhorku na obed a jogurt na večeru. Keď som sa vrátila k stravovaniu ako predtým, všetky kilá som mala späť.
Po strednej škole som sa zamestnala v banke. Keď som mala náročný deň v práci alebo som bola sklamaná v láske, stres som zajedala. Naivne som si myslela, že keď si dám tabuľku čokolády, všetko sa vyrieši. Keď sa objavili problémy s chrbticou, úplne som prestala riešiť svoj výzor a jedla som doslova všetko. Vydávala som sa v dvadsaťpäťke. Krátko nato som sa opäť pustila do chudnutia. Tentoraz s trénerkou. Bolo to veľmi drastické. Uvediem príklad, neodporúčala mi jesť cviklu, lebo podľa nej obsahuje veľa cukru. Moja strava vtedy pozostávala hlavne zo zeleniny a z proteínov.
Cez víkendy som to nevydržala a jedla som pizzu. Keď som otehotnela, tešila som sa, že budem mamou, ale i na to, že sa v jedení nebudem obmedzovať. Tehotenstvo bola predsa skvelá výhovorka, aby som mohla veľa jesť. Asi viac ako počas týchto deviatich mesiacov som pribrala skôr po pôrode Dušanka, ktorý má dnes osem rokov. Prvýkrát som sa šplhala k váhe 100 kilogramov. O päť rokov neskôr prišiel na svet Viliamko. Varila som pomerne zdravo, ale jedla som veľké porcie. Najväčší problém prišiel vždy večer. Keď som deti uspala, zrazu som cítila obrovskú úľavu, a tak som si dala víno a čipsy. O sladkostiach nehovoriac.
Za trénerom s jasným cieľom
U nás doma môj výzor nikdy nebol témou. Mám skvelého manžela, ktorému som sa vždy páčila, nech som vyzerala akokoľvek. Sama som sa pred necelými dvoma rokmi rozhodla, že idem so sebou definitívne niečo robiť, chcem žiť inak, zdravo. Vážila som 135 kíl. Bála som sa jednak zo zdravotného hľadiska a taktiež, že nebudem stíhať našim deťom. Nevedela som sa už ani poriadne obuť. Kým som dve deti obliekla, bola som udychčaná, spotená a unavená. Darmo som pila veľa káv, nič nepomáhalo. Mala som 32 rokov, keď som sa obrátila na trénera Matúša Špirka. Išla som za ním s jasným cieľom: za rok sa zbaviť 60 kíl. Podarilo sa mi to v priebehu 10 mesiacov. Nebolo to jednoduché, priznávam.