O šport som sa nikdy nezaujímala, skôr som sa mu vyhýbala. Telesná výchova ani zďaleka nepatrila medzi moje obľúbené predmety v škole. Prvýkrát som sa do fitka dostala, keď som mala 25 rokov. Aj na moje počudovanie ma to začalo veľmi baviť. Kým sa však cvičenie stalo každodennou rutinou, bola to ešte dlhá cesta.
Uhorka na obed, jogurt na večeru
Prvýkrát som svoju váhu začala riešiť v osemnástich. Túžila som byť extrémne chudá. Pustila som sa do toho, aby som si splnila sen. Začalo sa to zlými radami, diétami, oddelenou stravou. Kúpila som si knižku, ktorej som sa držala. Dnes už viem, že nič z toho nebola správna cesta. Cieľ sa síce podaril, schudla som 36 kíl. No veľmi dobre si pamätám, aká som bola v tom období nervózna, frustrovaná, neustále hladná a nešťastná. Bola som v neustálom strese, dokedy ešte vydržím jesť uhorku na obed a jogurt na večeru. Keď som sa vrátila k stravovaniu ako predtým, všetky kilá som mala späť.
Po strednej škole som sa zamestnala v banke. Keď som mala náročný deň v práci alebo som bola sklamaná v láske, stres som zajedala. Naivne som si myslela, že keď si dám tabuľku čokolády, všetko sa vyrieši. Keď sa objavili problémy s chrbticou, úplne som prestala riešiť svoj výzor a jedla som doslova všetko. Vydávala som sa v dvadsaťpäťke. Krátko nato som sa opäť pustila do chudnutia. Tentoraz s trénerkou. Bolo to veľmi drastické. Uvediem príklad, neodporúčala mi jesť cviklu, lebo podľa nej obsahuje veľa cukru. Moja strava vtedy pozostávala hlavne zo zeleniny a z proteínov.
Cez víkendy som to nevydržala a jedla som pizzu. Keď som otehotnela, tešila som sa, že budem mamou, ale i na to, že sa v jedení nebudem obmedzovať. Tehotenstvo bola predsa skvelá výhovorka, aby som mohla veľa jesť. Asi viac ako počas týchto deviatich mesiacov som pribrala skôr po pôrode Dušanka, ktorý má dnes osem rokov. Prvýkrát som sa šplhala k váhe 100 kilogramov. O päť rokov neskôr prišiel na svet Viliamko. Varila som pomerne zdravo, ale jedla som veľké porcie. Najväčší problém prišiel vždy večer. Keď som deti uspala, zrazu som cítila obrovskú úľavu, a tak som si dala víno a čipsy. O sladkostiach nehovoriac.
Za trénerom s jasným cieľom
U nás doma môj výzor nikdy nebol témou. Mám skvelého manžela, ktorému som sa vždy páčila, nech som vyzerala akokoľvek. Sama som sa pred necelými dvoma rokmi rozhodla, že idem so sebou definitívne niečo robiť, chcem žiť inak, zdravo. Vážila som 135 kíl. Bála som sa jednak zo zdravotného hľadiska a taktiež, že nebudem stíhať našim deťom. Nevedela som sa už ani poriadne obuť. Kým som dve deti obliekla, bola som udychčaná, spotená a unavená. Darmo som pila veľa káv, nič nepomáhalo. Mala som 32 rokov, keď som sa obrátila na trénera Matúša Špirka. Išla som za ním s jasným cieľom: za rok sa zbaviť 60 kíl. Podarilo sa mi to v priebehu 10 mesiacov. Nebolo to jednoduché, priznávam.
Spoločne sme nastavili presný plán. Spočiatku sme mali silové tréningy trikrát do týždňa, postupne mi pridal ešte dvakrát do týždňa beh, chôdzu alebo akékoľvek kardioaktivity. Kým som si zvykla na nový životný štýl, bola som unavená, ubolená. Keď som mala prvé týždne večer doslova vlčí hlad, dala som si trochu zeleniny a žula som žuvačky. Verila som si, to ma posúvalo. Pokiaľ ide o stravu, bránila som sa zapisovať si jedlá do aplikácie, bála som sa, že nebudem vedieť počítať kalórie, preto som si objednávala vyváženú stravu s 1 200 kalóriami. Pritom pred premenou som bola schopná prijať viac ako dvojnásobok. Na „krabičkovú stravu“ prešiel i manžel, takže doma som varila iba deťom.
A práve moja polovička ma povzbudzovala, keď som mala krízu. Podpora od rodiny je veľmi dôležitá. Sama som sa veľa vzdelávala o tom, čo, koľko a prečo práve toto konzumovať. Snažila som sa čo najviac spať, začala som chodiť aj k psychologičke, lebo mentálna pohoda je v tomto procese tiež nezastupiteľná. Veľmi mi pomohol Matúšov ľudský prístup. Vedela som, že pred ním sa vôbec nemusím hanbiť, máme otvorený vzťah. Vždy mu poviem, kedy mám napríklad svoje dni, čo riešim, čo ma trápi a podobne, lebo to súvisí s tým, koľko na tréningu zvládnem.
Výkyvy chutí prestali
Aktuálne som v udržiavacej fáze, čiže postupne prechádzam na vyšší denný príjem kalórií. Mala by som sa dostať na hranicu 1 800 kalórií. S donáškou som prestala, začala som variť pre celú rodinu. Je to neuveriteľné, ale jem všetko. Dnes som obedovala sviečkovú s knedľou. Už viem, aká dávka mi stačí. Dám si aj pohár vína, aj zmrzlinu a všetko si zapisujem do aplikácie, a tak presne vidím, čo si ešte môžem dať a čo už nie. Kým kedysi som odmietala rátať kalórie, teraz viem, že som len bola lenivá a pohodlná, čo vyplývalo z obezity. Je to totiž najjednoduchšia vec na svete. Výkyvy chutí zo sladkej na slanú a naopak prestali. Nad jedlom vôbec nerozmýšľam ako kedysi.
Som presvedčená o tom, že to je môj nový život a nikdy sa nevrátim k tomu predchádzajúcemu. Dvadsaťpäť kíl schudol aj manžel, hoci to ani nemal celkom v pláne. K Matúšovi chodievame na tréningy obidvaja. Vždy s nami idú deti, ktoré sa tam hrajú. Synovia sú na mňa hrdí. Vždy ma vnímali ako mamu, ktorá všetko vybaví, zariadi, a teraz som pre nich ešte aj silná. Volajú ma Batman. Milujeme prechádzky, dlhé túry. Dokonca si idem zabehať v daždi. Mám neskutočné množstvo energie a som rozhodne viac v pohode. Keď sa pozriem na fotky, ako som vyzerala, mám až zimomriavky. Čo ma tiež teší, je, že som motivovala iných. Úplne cudzích ľudí. Je to obrovské zadosťučinenie.
Okrem toho som konečne mohla byť modelkou novej kolekcie svojej módnej značky. Podnikať s módou som totiž začala ešte na prvej materskej. Nevedela som sa dostať ku kvalitnému a zároveň k peknému oblečeniu, preto som ho začala sama navrhovať. Mojím snom bolo nafotiť si raz svoju kolekciu. Som šťastná, že je to tu. Veľkosť šiat XXL je minulosťou. Pri výške 174 cm vážim 75 kg a viac chudnúť nepotrebujem. Teším sa ešte, ako sa bude moje telo formovať vďaka cvičeniu.