Okolostojaci nám nadšene hovorili, ako nám to spolu pristane, Erik im pripomenul, ze po pätnástich rokoch manželstva, zase ma pustil a išiel ďalej. Ja som sa strašne nudila. Leonka už bude určite spať, smutná, že pri zaspávaní je s ňou pestúnka.
„Je od teba príliš závislá, to nie je dobré. Choď do spoločnosti, bav sa a pracuj na svojom manželstve,“ kládla mi na srdce mama, a v skutočnosti akoby povedala: „Dávaj pozor na Erika, nech zase niečo nevyvedie.“
Sotva by mi verila, že tento variant by mi bol milší. On by oslňoval spoločnosť a miestne dámy a ja by som sa s Leonkou rozprávala. Možno o tom, ako sa pečie jej obľúbený jablkový koláč alebo čo budeme robiť v sobotu, až otec odíde na to dlhé školenie. Alebo by sme si pustili nejaký film, objednali si pizzu a pili kolu, za ktorú nás Erik karhá.
„Tebe to fakt neprekáža?, prikmotrila sa ku mne Vilma. „Veď tvoj manžel veselo toká s Kamilou!“
Obzrela som k stolu, kde sedel Erik s akousi ryšavkou. Vpíjal sa jej do očí, predstieral, ako urputne sa zaujíma o tému, ktorú práve preberali.
„Zdá sa, že je opitá,“ mávla som rukou.
„Nepiješ, nie je s tebou nijaká zábava!“ vyčítal mi Erik v časoch, keď som vyčítala aj ja jemu, najmä všetky jeho početné nevery. A potláčala som svoju prirodzenosť. Maľovala som sa, hoci mi potom na tvári naskakovali fľaky, farbila si vlasy do odtieňov, v ktorých som si pripadala nepekná... To všetko preto, lebo som dúfala, že svoju „prirodzenosť“ začne potláčať aj Erik.
„Našla si si sukničkára. Odísť od neho nechceš, tak sa nečuduj“ čertila sa moja mama.
Keď som Erikovi zašepkala, že idem domov, preľaknuto sa zdvihol a s ospravedlnením nechal ryšavku sedieť na mieste. Zízala za nami prekvapene a trochu pohoršene, akoby ona bola jeho manželka a ja milenka.
„Neblázni, to je kamarátka,“ vysvetľoval a ja som sa len zhovievavo usmiala.
„V pohode, ja iba chcem ešte Leonke prežehliť šaty na zajtrajšok,“ odvetila som a modlila sa, aby ma ďalej neprehováral.
Predtým by to bolo iné. Rozčuľoval by sa, že mu robím scény, vyčítal, že som paranoidná stíhačka, ktorá ho chce zamknúť do papúč, a sám by ma posielal domov, keď sa mi na oslave nepáči. A ja by som sa ho naopak držala ako kliešť. Len aby neodišiel s tou druhou. Aby mi zase nebol neverný. Aby ma nečakala ďalšia z preplakaných nocí.
„Je ti zima,“ všimol si Erik, že som sa striasla. Predtým by si nevšimol vôbec nič, čo sa týkalo mňa. A keď aj, vždy by to nieslo znaky kritiky. „Tak pôjdeme obaja, ospravedlním sa chalanom, že si dáme mariáš inokedy.“
„Kdeže, len si choď zahrať. Doma by si bol zbytočný, pustím si nejakú romantiku,“ odrádzala som ho trochu posmešne.
„Ale tebe bude smutno,“ váhal.
„To je už teraz,“ usmiala som sa, bozkala ho na líce a bežala si po kabát, predtým ako by ma zase niekto prehováral. Erikovi som neklamala, skutočne sa mi cnelo. No nie po ňom, ale po Leonke.
Doma som prepustila dievča na stráženie, vytiahla žehliacu doska a pustila sa do tých šiat, ktoré boli samý volánik. Musela som byť opatrná, aby som neurobila zbytočný otlak, Leonku na druhý deň čakalo vysvedčenie a chcela vyzerať krásne. Nebola som ani v polovici, keď cvakol zámok.
„Bez teba to tam nebolo ono,“ usmieval sa Erik a ja som premýšľala, či mu ryšavá Kamila dala košom, alebo to bol ďalší z výplodov jeho chorej mysle, keď podľa známeho „podľa seba posudzujem teba“ hodnotil moje podozrivo chladné správanie Predtým tvrdil, že sa mu mstím, je to moja taktika, potreba prerobiť ho. Najskôr som ho uisťovala, že to tak nie je, časom mi však už bolo jedno aj to, čo si myslí. Vyprchalo to v okamihu, keď bezmedznú lásku k nemu nahradila tá, ktorú som cítila k Leonke.
Po pôrode som sa dozvedela hneď o troch ženách, ktoré Erik obháňal. Jedna z nich bola aj Vilma, ktorá dodnes nedokázala prežrieť, že to celé bola z jeho strany len hra. Flirt, potreba dokázať si silu lovca, ale keď korisť ležala na lopatkách, už pre neho nebola atraktívna.