„Ružové víno je veľmi obľúbené. Trúfalé a zároveň nesmelé, ako prírodná krása ženy,“ ozval sa z poschodia otec, ktorého zvedavosť primäla skontrolovať, kto to k nám prišiel.
Otec bol vždy rečný. Vedel to a predával víno v podstate ústami Niekedy mi tie jeho naučené frázy liezli na nervy, ale medzi ľuďmi boli obľúbené, preto som nechával hovoriť zásadne jeho.
„Tak už vás tu máme oboch. Pán Kocúrik aj ten syn,“ zasmiala sa Sandra a koketne na môjho otca mrkla. „Len neviem, ktorý je teraz pre nás ten pravý.“
Viera do Sandry štuchla lakťom a vyslala ku mne ospravedlňujúci pohľad. Otec sa však rozžiaril a vyhlásil, že jedine vo víne je pravda, preto nás všetkých pozýva na pohárik.
Dcére sa rozžiarili oči. „Môžem i ja?“
