Začala sa búrka, stromy sa knísali ako trstina a blesky vyčíňali v lese smerom na Boleráz. Niekto zazvonil, a tak sme s malou Jankou vyzreli von oknom. Dolu stáli dve neznáme ženy. Krčili sa pod jediným dáždnikom, ktorý vietor podchvíľou prevracal naruby. Na daždi som ich nechať nechcel, tak som zišiel dolu a otvoril.
„Prosím vás, mohli by sme sa tu na chvíľku schovať?“ požiadala jedna z nich naliehavo. Bola pekná, mladá, ale mohla to byť aj zlodejka, ktorá si tipuje domy…
Zahrmelo, tentoraz to bolo celkom blízko. Nahnevane som pozrel k oblohe a dúfal, že mi búrka veľmi nepoláme vinič. To by bola škoda, pretože po dvoch biednych rokoch to konečne vyzeralo na dobrú úrodu.
„Poďte ďalej,“ pozval som ich.
Moja päťročná dcéra ich sledovala s ostražitou neistotou. „Chrobáčik, pokojne sa bež hrať. Panie sa len prišli schovať pred búrkou,“ vysvetľoval som jej.
„No, ten dážď je náhoda,“ povedala jedna z nich. „Nešli sme okolo len tak, hľadáme pána Kosina alebo syna, čo sa uvádza pri tomto víne,“ vytiahla z tašky fľašu s našou etiketou.
„Sandra, nechaj to tak!“ zasyčala tá druhá. „Zdá sa, že na kúpu vína sme si vybrali najhorší možný čas. Prepáčte, že sme vám tak nezdvorilo vpadli do súkromia.“
„Vierka, nebaľ nástroje, pred koncom skladby,“ poučila kamarátku Sandra a žiarivo sa na mňa usmiala.
„Pán Kosin starší hore oddychuje po obede a ten syn som zjavne ja. Ja mám totiž len dcéru, takže po čase zrejem vinárstvo budeme musieť premenovať na Kosin a dcéra,“ snažil som sa zažartovať.
„Čo nie je, môže byť. Možno aj ten syn,“ zasmiala sa veselo Sandra a vtom sa ozvala Janka: „To asi nie. Mama už s nami nebýva,“ vyhlásila.
Kým som stihol niečo povedať, Sandra jemne štuchla do Viery. „Vidíš, vravela som, aby si nástroje nebalila predčasne!“
Viera očervenela, a vtom blesk udrel tak blízko, že zažmurkala žiarovka a všetci sme takmer nadskočili.
„Pán Kosin, budem veľmi úprimná,“ prelomila potom nepríjemné ticho Sandra. „Bývame kúsok od Trnavy a zhruba dva roky každý piatok chodíme s Vierkou na vaše víno do malej, útulnej krčmičky kúsok od nás. Milujeme hlavne váš ružový kabernet,“ dodala Sandra, a ja som si všimol, že Viera povážlivo nachovie červenie a klopí oči.
