Bol som dlho bez partnerky a tak mi raz Radko pri pive hovorí: „Vieš, kedy sa najlepšie balia kočky? V zime.“ „Ako to?“ nechápal som, kam mieri. „No, deväťdesiatdeväť percent žien je zimomravých! Len si spomeň na svoje exmilenky – ktorá z nich nemala v zime poriadne studené ruky a nohy?“ odhalil svoju teóriu kamarát a sebavedomo sa na mňa zazubil. Rýchlo som spomínal na bývalé lásky. A Radko mal tuším pravdu. Všetky moje ex priateľky boli ako kus ľadu. „No áno, ale to mám chodiť po námestí a ponúkať pekným dievčatám kabát alebo termofor?“ nechápal som. „Kdeže! Stačí káva, varené víno alebo čaj. Stav sa. Sotva klesne teplota pod nulu, väčšina báb skrotne a prestane robiť fóry,“ povedal Radko znalecky.
Malo to svoju logiku. Na internete som sa dozvedel, že ženské telo má menšie množstvo svalovej hmoty než to mužské, takže sa horšie zohrieva. Stačí teda mierny mrazík, vetrík, pľušť a väčšina príslušníčok nežného pohlavia sa zmení na živé nanuky. „A ty ich potom môžeš pekne nahryznúť,“ sľuboval mi Radko. Lenže Radkovi sa to povie. Je od prírody vtipkár. Aj keď nie je práve krásavec, ženy naňho letia, pretože ich jednoducho uhovorí. Ale čo ja? Kde je moja silná stránka? „Ty budeš romantický typ,“ povedal Radko a znalecky ma potľapkal po ramene.
Musel som sa usmiať… Ako vlastne balia ženy romantici? „No predsa očami! Musíš nasadiť zasnený výraz. A keď sa žena chytí, urobíš psie oči, to funguje fakt na každú. No a potom si pripravíš také tie sladké rečičky a je ruka v rukáve,“ plánoval kamarát. Bolo mi jasné, že kecy pri stole sú niečo iné než prax, a tak som sa veľmi nepriečil. Ako sa hovorí, reči sa vedú a voda tečie. V našom prípade však tieklo pivo.
Cestou do práce som potom pokukoval po zmrznutejších typoch žien a dievčin. Lenže taká „zmrzlina“ sa dosť zle odhaduje, špeciálne keď je zababušená v dlhom kabáte alebo veľkej bunde. Navyše, v dnešnom čase je moderné sa otužovať, a tak som sa bál, aby som náhodou nenatrafil na nejakú super otužilkyňu, ktorá by ma ešte donútila plávať v zime po Dunaji.
Kdeže, baliť ženy nie je zábava. Hlavne keď je človek introvertný a plachý, ako som ja. Čo teraz? Sám pre seba som vyhodnotil, že predsa len bude asi najlepšie hľadať životnú lásku pekne vonku a na mraze. Aby som sa trochu zacvičil, išiel som sa po práci prejsť na námestie
Bolo tam pomerne dosť ľudí. A tak som skúšal pár žien nenápadne osloviť. Lenže „smolík“! Všetky mnou vyhliadnuté objekty sa buď niekam ponáhľali, alebo mali priateľa. A to je pech! Na to sme s Radkom zabudli. Ešte mi nejaký ich šuhaj rozbije ciferník!
Z bezpečnostných dôvodov som sa rozhodol najskôr vyčkať v úlohe pozorovateľa a na dievčatá a ženy som len díval a počúval, o čom sa bavia… Na akciu som sa odhodlal až po niekoľkých dňoch výzved. Moja stratégia bola jasná – pôsobiť viac sebavedomo a menej zúfalo. A trochu sa štylizovať do zabávača, ako to robí Radko.
Na tento účel som si vybral dlhovlásku s batohom na chrbte. Zdalo sa mi, že sa niekam ponáhľa. V ruke mala zvláštnu škatuľu, vyzeralo to ako nejaký model. A pretože bola bez rukavíc, prsty jej od mrazu riadne modreli.
Ideálny objekt! „Dobrý deň, nehnevajte sa… Môžem sa spýtať, čo to máte? To je nejaký domček?“ spýtal som sa na úvod